no teraz ju sľubujeme iným.
Všetko medzi nami visí na vlásku,
vyschýnajú nám aj sliny,
a slová sa už strácajú,
pomaly ako čas.
Už sa temné tiene vznášajú,
nájdeme samých seba opäť v nás?
Je ťažké myslieť, ťažké písať,
keď počúvaš stále tie isté skladby,
ktoré kedysi dávali väčší význam.
Boli sme vtedy takí sladkí.
Nemení sa svet, nemeníme sa my.
Len navonok prenikli naše čierne duše.
Z kamarátov stávajú sa známi,
nič dobré netrvá v kuse.
Nevadí, že z tých pravých sa stali ľaví,
tie piesne už prestaneme počúvať.
Aj keď nie sme šťastní, tak sme zdraví,
skúsme sa už späť neobzerať.
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár