Plamienky

Je to desivé, no zároveň fascinujúce, že existuje krátky záblesk v nekonečne prázdnej ničote, kedy je možné odlíšiť jednu vec od druhej, keď je možné poznať rozdiel medzi vodou a ohňom, svetlom či tmou, smútkom či radosťou. A keď tieto veci začnú byť ploché, nevýrazné, keď je ťažké rozpoznať v čom sú odlišné, je to zvláštny pocit. Akoby sa tá priepasť znovu snažila presiaknuť cez všetko čo existuje. Možno aj momenty, v ktorých sa nám pripomína smrť, smútok a utrpenie v skutočnosti tvoria tú krajšiu stranu mince.

@bot Asi chápem, čo myslíš. Podľa môjho skromného názoru, realizácia, že veci sú prázdnotou, je len jedna polovica skladačky, paradoxu... Druhá polovica je, že prázdnota JE vecami, odlišnosťou, všetkým, čo existuje. Tento paradox sa dá iba žiť, nikdy ho ale nevtesnáš do myslenia, konceptov, logiky, lebo tá je už z princípu dualistická.

Život je ničotou, ale zároveň je táto ničota neuveriteľne ŽIVÁ. Všetko je ničím a to takým spôsobom, ktorý ti odrovná konceptuálne myslenie. Ostane len skúsenosť. Priepasť nemusí presakovať tým, čo existuje, lebo ona JE všetkým, čo existuje. Neustále. Teraz. Odchádza prichádzaním. Trvá netrvaním. Atď.

Myslím že rozumiem, dáva to zmysel. Túto tému je ťažké vyplytvať, je nespočetné množstvo prirovnaní a analógií ktorými sa dá popísať všetko navôkol a mňa to veľmi baví.

To čo spomínaš mi pripomenulo jeden článok o negatívnej hmote. Jeho obsah nie až tak dôležitý ale podstatou je, že v niektorých prípadoch je možné aby sa častice len tak objavili v priestore, pokiaľ zároveň vzniknú k nim priradené negatívne častice. Všetky tieto koncepty mi prídu veľmi silno späté s myšlienkou nedvojnosti. Ako keby sa všetko okolo nás snažilo tento princíp opísať. Nula je zložená z 1 a -1. Súčet pohybov kyvadla sa rovná jeho pozícii v kľude. Všetko sa dá zredukovať na transakciu, dlh, dočasnú nerovnováhu. Veci ktoré sa javia že existujú sú v skutočnosti možno len symboly opisujúce istú formu vzruchu, vibrácie alebo niečo čo ich oddeľuje. Niečo ako komutátor v algebre.

Inak práve som si uvedomil, že dosť často na otázku "nad čím rozmýšľaš?" odpovedám "nad ničím" a v podstate je to skoro vždy pravda.

@bot To znie zaujímavo. Aj keď pre mňa osobne sú to všetko len koncepty. A koncepty sú už z princípu mŕtve. Nikdy nezachytia paradox, ktorý je živý a neuchopiteľný.

Čo sa týka popisov, páčia sa mi slová ako tao, šunyata alebo proste mystérium. Ale pár rokov dozadu som sa "rozhodol", že tomu nebudem hovoriť nijak... Lebo na tom vlastne nezáleží.

Premýšľať nad ničím sa dá asi dvoma spôsobmi. Premýšľať nad ničím doslova, že myšlienky šrotujú... A premýšľať nad ničím tak, že myslenie odhodíš a ostane len to "nič."

@protiuder22 S tým súhlasím, koncepty sú istým spôsobom len odkazom. Dokonale vyjadriť veci čo sa dejú vedia len tie samotné veci tým, že sa dejú.

@bot Fuck yeah.