Všetko zvyklo byť všetkým, zvykli sme si byť dosť. Užívali si, smiali sa, robili všetko, za čo by sa nehanbil ani bohém.
Po všetkom nevypovedanom sme si dali ďalšie šance, pri ktorých sme sa len dostávali hlbšie, do obrovskej priepasti bez výťahov a cesty nahor.
Jedného dňa som si zbalila veci, z niektorých urobila lano a vyliezla hore, von z tej nekonečnej tmy. Po dlhých nekonečných dňoch snahy, utrpenia, plaču som zistila, že tme nejde ujsť.
Dôvera a srdce sú v nedohľadne, pod nekonečným ľadovcom. A ja z toho dostávam chrípku.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár