» www.birdz.sk/webka/pubertsla...
Starký medzičasom vypol prehliadače a išiel zaplatiť za čas stráveny na počítači. Keď bolo zaplatené, vybral sa smerom von - smerom k Stihomamovi, ktorý ešte stále stál pri dverách. Keď boli už pri sebe, dedko vraví: "Poď von, zavediem ťa k nim."
Stihomam ostal ako obarený, zmohol sa len na: "Ale ja...ako?" Normálne by tento inak zásadový chlapec iste ustál svoju pozíciu a nedal sa zlomiť, vyskytli sa však nečakané okolnosti, ktoré spôsobili, že stratil nad sebou vládu. To, čo iní bežne zažívajú vo filmoch, zažil zrazu - po prvýkrát, ó, áno, po prvý - aj on. Ujko ho chytil perpazuch a vo chvíli, keď sa Stihomam pokúšal protestovať, začala hrať tajomná hudba a stali sa ďalšie veci, ktoré sa ani nedajú dobre opísať - hlavne Stihomamov vnútorný pocit, že celé je to zrazu veľmi surrealistické. Kto by v takej chvíli nepodľahol?
Vyšli teda von. Treba povedať, že dedko nebol klasický dedko, akého si možno predstavujete. Oblečený bol veľmi moderne. Nie trendovo, ani nie nejak značkovo. Moderne - povedzme, že nie úplne typicky pre jeho generáciu. Stihomam sa nie veľmi rád rozpráva s cudzími ľuďmi, takže mu vzniknuvšia situácia nebola dvakrát po vôli. Čo mu však ostávalo? Sám v Alekšinciach - neznámej metropole Západného Slovenska. S ujcom sa posadili na opustenú lavičku a chvíľu boli ticho. Potom Stihomam už nevydržal: "Prepáčte, myslel som, že mi pomôžete nájsť ľudí, ktorých hľadám. Zrejme ide o nedorozumenie. Ja im ešte raz zavolám." Ujec nereagoval, len si z vrecka vetrovky vybral mp3 player, zapol ho a slúchadlá si dal do uší. Až potom prehovoril.
- Tak ty si myslíš, že voľačo vieš, hej?
- Hm? Neviem, o čom hovoríte.
- Jasné, že nevieš. A nevieš toho ďaleko viacej. Tak ako som nevedel ani ja.
- Pozrite, nepoznám vás a myslím, že ani nechcem. Prepáčte, idem hľadať ľudí, kvôli ktorým som sem prišiel.
Stihomam sa postavil a siahal do vrecka po mobilnom telefóne. "Hľadáš toto?" spýtal sa dedko a ukázal prstom hore nad nich. Stihomam pozrel oproti slnku a videl, ako sa asi meter a pol nad jeho hlavou vznáša jeho telefón. Nohy ho prestali poslúchať, padal. Nikto nám nevysvetlí, ako sa to stalo, ale hoci stál už asi meter od lavičky a otočený bol chrbtom od nej, dopadol tak, že sedel priamo a pomerne pohodlne zadkom na lavičke. Ujko povedal: "Stihi, nerád som, že je to takto. Ale keď si nedáš povedať, niet inej možnosti. Čaká ťa veľká úloha. Si predurčený na veľké veci, Stihomam!" Stihomam mal pocit, že mu zastáva rozum. Magický ded ho však mal zjavne vo svojej moci - Stihomam nemal vládu nad svojím telom. Mobil sa pomaly zniesol zo vzduchu k Stihomamovi, až vkĺzol do jeho vrecka.
- Skús hádať, koľko mám rokov?
- Neviem.
- Skús!
- Čo ja viem? Šesťdesiatosem?
- Mám dvadsaťpäť.
- Aha. Áno. A progériu.
- Nie. Len dvoj až trojnásobné životné tempo.
- Aha. V poriadku.
- No nie, že v poriadku, kámoško. Vlastne...ja som bol taký istý. Taký ako ty. A aj tak ti nemám ako pomôcť, ani poradiť. Moja úloha sa končí. Poď!
Vstali. Stihomam bol cudzou silou dovedený za doprovodu údajne dvadsaťpäťročného deda na alekšincký cintorín. Prišli k vykopanej jame s náhrobkom, na ktorom bolo meno, ktoré nikomu nič nehovorilo. Dedo podal Stihomamovi mp3 player: "Toto musíš mať, bez toho vydržíš ešte kratšie ako ja." Potom si ľahol do jamy, dvakrát zatlieskal, zavrel oči a neviditeľná sila začala do hrobu na jeho telo sypať zem. Stihomam si nevšimol, ako dve malé mušky vyleteli z hrobu. Zbadal ich až vtedy, ked už boli pred jeho tvárou a keď začul ich dispečerské hlasy.
- Kokos, som už rádne dávno nebov venku!
- Ani Hetfield už dávno nebov. Poď, kóň!
Stihomam ich lačne vdýchol cez nos.
***************************
Čerstvo zaľúbená dcéra starostu Alekšiniec miluje večerné prechádzky so svojou láskou, amatérskym divadelníkom Jankom. Aj v dnešný večer kráčajú jej rodnou obcou a nohy ich zaviedli až k ulici pri cintoríne, ktorú zdobí alej topoľov. Z brány cintorína zbadali vychádzať chlapca, ktorého meno by určite nikomu nič nehovorilo. Do uší si práve vkladal slúchadlá mp3 playera. Aj keby zaľúbenci v ošiali lásky boli schopní venovať mu viac ako najmenšiu možnú pozornosť, nemali by šancu postrehnúť, čo na tom bolo výnimočné. Počuť, že v jednom slúchadle hralo Bleeding me, kým v druhom Even less, by sa im nepodarilo.
Blog
Komentuj
12 komentov k blogu
1
motovidlo323
2. 2.febuára 2011 12:48
podarené, xixi
2
Ujko ho chytil perpazuch
ale cítila som v tom niečo tajomné ...... a autobiografické
ale cítila som v tom niečo tajomné ...... a autobiografické
3
@motovidlo323 diky
@titusik neviem teraz - je ti to len nezvycajne, alebo si to nikdy nepocula este? to perpazuch myslim
tajomne to rozhodne je! pretoze je to aj autobiograficke, ako spravne pises!
@titusik neviem teraz - je ti to len nezvycajne, alebo si to nikdy nepocula este? to perpazuch myslim
tajomne to rozhodne je! pretoze je to aj autobiograficke, ako spravne pises!
5
@titusik no ja to poznam oddavna, ale netusim, nakolko je to rozsirene pocul som to asi len doma
si!
si!
9
@hniso ako to ze si davno nebov venku? ved som ti minule hovoril, ze sa mas ist vyvetrat
takze deturence, vy ste sa uz stretli a mna a nowa ste takto odignorovali?
takze deturence, vy ste sa uz stretli a mna a nowa ste takto odignorovali?
10
@blacko pockaj, nestiham odpisovat, lebo teraz musim ja alt+tabovat 2 okna aj za hnisa pisat, aj za seba. nastastie hajzla este nie je on, ale uz mi bzuci v nose, ze chce aj ona
Napíš svoj komentár