Zistila som, vnímala som a bola som odsúdená. Najskôr divným chlapom v električke, ktorého som stretla neskoro večer po návrate z jednej houseparty. Smrdel, na hlave si pestoval cirkus s blchami, medzi nohami mal dieru a čítal "Voda pre slony". Neposudzujem často ľudí v električke, ale v ten večer som bola riadne pod parou ( a medzi nami aj pod niečim iným) a chcelo sa mi skúmať. Teda to som ešte nevedela že ma za to stihne trest, podobný tomu egyptskému. Po hodnej chvíli čumenia som si uvedomila, že chlapík ma spozoroval. Všimla som si ako vypleštil zväčšené zreničky a postavil sa. V tom momente som nezacítila len vôňu chcaniek a exkrementov ale aj veľkého problému. Nanajvýš som sa ocitla v električke sama a každy hádam viete, že šoféri električiek sú naprogramovaný len na stláčanie gombíkov a pozeranie pred seba. Tak som si teda stiahla okienko, aby som sa mohla nadýchať a ukludniť. A keď som vrátila hlavu naspeť, už som pozerala zoči-voči homperlajúcemu kúsku penisu, ktorý vykúkal z diery v nohaviciach. No do riti, pomyslela som si, pretože až vtedy som si uvedomila výšku dotyčného. Na sucho som preglgla a začala som sa tváriť tak najtriezvejšie ako som dokázala.
"Slečna, mám pocit že ma sledujete." Začal ujo bezdomovec bez zaváhania.
"Tak, nie že sledujem, ale zaujali ste moje mozgové bunky, ktoré preniesli okamžite príkaz okohybnému svalu a nedalo sa inak!" oponovala som ako sa len dalo a tak artikulovane ako mi jazyk dovolil.
"Vy ma urážate, pretože by ste nemali. Ja som bývalý nájomný vrah a nemal by som problém odstrániť aj Vás!"
Výborne Puco, pogratulovala som si v podvedomí. Teraz rýchlo niečo vymyslí lebo skončíme zle, varovalo ma moje racionálne JA zatiaľ čo Líza, moje schyzofrenické JA sa tešilo prichádzajúcemu adrenalínu a poháňalo ma v kokotských poznámkach.
"Nie pane, musíte mi odpustiť ale ja trpím mentálnou dysfunkciou a nedokážem sa kontrolovať."
Pristúpila som na hru vyhrá ten divnejší a čakala na ešte nezmyselnejšiu odpoveď.
"To je strašné, slušný človek sa chce večer odviezť v električke a pozrime sa na aké individum natrafí!" Začal bezdomovec útočiť, pričom sa mu protéza hýbala spolu s jeho opitým telom. "Ste divná slečna, dajte sa liečiť!." Dokončil myšlienku a vrútil sa do otvárajúcich dverí. Fúúú, vydýchla som si a až za necelých pár minut môj mozog pochopil čo povedal. Som divná! Verte či nie, ale pre moju dušu to bolo ako vykúpenie z pekla nemŕtvych. Konečne niekto pochopil že niesom pochodujúca mŕtvola v dave. Pochopil že som iná. Aj keď to svojsky opísal.
A tak som teda s kľudom v srdci vystúpila z električky prednými dverami. Poďakovala som šoférovi za bezpečnú jazdu, za čo ma on poslal do piče a zavrel za mnou dvere. Pomaly som sa predrala cez tmavé sídlisko a konečne prišla domov. V postieľke ma samozrejme čakala moja milujúca polovička a hŕba výčitiek o mojom neskorom príchode, ktoré vymenili otázky typu: Prečo tak divne smrdím?, Čo si pila že máš zreničky ako kakadu?.
A posledná, ktorá ma riadne zaskočila : "Kam by si chcela ísť na dovolenku?"
Odpovedala som úprimne, že chcem ísť do Krajiny Nekrajiny, kde ma nikto nebude posielať do piče.
"Si divná Puco, občas rozmýšlam či si z tohto sveta." dostala sa mi do ušiek odpoveď.
"A vieš že si už druhý čo mi to dnes povedal!" dodala som z nadšením.
" Ach jaj, raz to niekto nevydrží a ublíži ti."
" No vidíš aj to mi už dnes povedali, že ty si toho bezdomovca s trčiacim vtákom poznal?"
" Nevymýšlaj a spi už, lebo to budem ja! "
A tak som sa osprchovala, zabila pár pavúkov a dala dobrú noc Líze. Treba dodať, že som zaspávala som so zistením že byť divná v dnešnej dobe krízi nieje ľahké.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár