Uvediem Vás do deja milí čitatelia. Práve mam 19 a študujem už tretí mesiac v Bratilave. Mám (alebo teda myslela som si, že mám) milujúceho priateľa, ktorý pre mňa spraví všetko na svete. Viem, že to začína znieť ako stereotyp každého nudne znejúceho príbehu o sklamaní z lásky, ale ja k týmto informáciam pridám jeden fakt. MILUJEM SEX! Niesom nymfomanka v pravom zmysle, teda nepotrebujem mať sex stále a nonstop. Len zbožujem tie chvíle kedy ma niekto šuká, a úprimne mi je jedno ako sa volá. A milý môj čitateľ, ver mi alebo nie, práve toto mi zkomplikovalo môj nudne vyzerajúci život.
Popravde, nerobilo mi problém podvádzať môjho priateľa na každom kroku. Samozrejme nemyslím tým výčitky svedomia, či podobné bludy! Myslela som tým vzhľad. Nie niesom supermodelka, nemám ani ideálnu váhu, ale mám v sebe niečo ako feromóny. Stačí mi päť minút pri bare a hociktorý chlap je môj. Výčitky svedomia prišli až potom keď som sa z takéhoto výletu vrátila domov a lahľa som si k svojej "láske". Netrvdím, že som ho nemilovala. Neodsudzujte ma keď poviem že sex a láska sú dve odlišné veličiny vo fyzikálnom prostredí. A nikdy na seba nenadvezujú. Verte mi, keď tri roky počúvate tie isté stony a každý pohyb poznáte dopredu, ani láska Vám nepomôže potlačiť túžbu pretiahnuť niekoho iného! A tak to bolo aj u mňa. Predtým ako som to vzdala som skúšala korzety, dráždivé fotky, podväzky, polohy a dokonca aj trojku. Ale vždy to skončilo pri stereotype. Vždy som skončila najskôr na kolenách a potom na chrbte.
Pravda je, že možno vtedy bol čaš povedať mojej láske, že je koniec. Ale ja som bola naňho tak naviazaná, že som si reálne nedokázala predstaviť život bez neho. Každý moj krok bol prepletený s jeho. Chodili sme na rovnakú vysokú, bývali vedľa seba na intráku. Nebolo ráno kedy som sa nezobudila vedľa neho. Ale aj tak som si dokázala nájsť čas na dvoch stálych milencov a sem tam nejakú novinku, ktorú som zbalila pri bare. Verím, že teraz mnohý ľutujete môjho expriateľa, aj ja som ho ľutovala. Ale, viete ako znie to príslovie, že vrana k vrane sadá. Tak ja som vtedy tiež nevedeľa, že som si našla moju chlapskú podobu. A zistila som to veľmi netradyčným spôsobom.
Totižto, jedného dňa som si o jednej v noci prišla k svojmu milencovi. Ten mi otvoril v zjavnom citovom rozpoložení, teda nasraný ako nikdy. Po dlhšom dobiedzaní a po rýchlovke mi prezradil prečo to tak je. Jeho životná láska si našla milenca tiež. Najskôr sa mi to zdalo farizejské, že zrovna on ide niekoho moralizovať. Ale nepovedala som mu to, nikto nepichá do osieho hniezda. Ale keď mi ukázal na fuckbooku fotku milenca svojej lásky, padla mi sánka! Bol to môj priateľ! Vtedy som to nedokázala predýchať! Nezaujímalo ma to, že ja som to robila tiež ako na bežiacom páse, popravde ma ani nesralo tak že preťahuje nejakú inú. Srala ma jediná vec, že mu nestačí sex so mňou! Urazil moju ženskú hrdosť. No a tak som spustila hromy a blesky, nastal búrlivý rozchod. Poznáte to, rozdeľovanie a vyhadzovanie vecí. Sem tam som sa opila tak, že som si nepamätala ani to, čo bolo predtým. Dá sa povedať, že som sa liečila a nedokázala si priznať chybu. Som totižto typ človeka čo vždy odsúdi radšej niekoho iného. No z odstupom čau môžem uznať jedinú vec, a to že ten čo sídli v nebesiach alebo spravodlivý vesmír, nazvime to hocijako, mi vrátil všetko zlé čo som spravila ja ! Bohužial vtedy som ani netušila, že je to len začiatok toho, čo všetko budem muieť splatiť!
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
adsy
2. 4.apríla 2011 23:20
na chybách sa učíme
6
@myzu252010 človek sa najlepšie poučí ak to zažije na vlastnej koži, pretože ak nie tak to častokrát berie na ľahkú váhu.
ja som zas chlapec, ktorý si vyberá tie ťažšie a možno drastickejšie cesty v živote a ja si chcem všetko prežiť na vlastnej koži. Až potom totiž človek skutočne chápe utrpenie druhých.
ja som zas chlapec, ktorý si vyberá tie ťažšie a možno drastickejšie cesty v živote a ja si chcem všetko prežiť na vlastnej koži. Až potom totiž človek skutočne chápe utrpenie druhých.
Napíš svoj komentár