Ktovie čo to môže byť?

Ja, ja viem! Je to samochvála Áno, presne tak a nehanbím sa to priznať. Musím sa pochváliť.
Neviem, či si spomínate na moju depku z fyziky a môjho možného *kuc kuc* prepadnutie *kuc kuc*... Možno áno a možno aj nie, ale to teraz vôbec nie je podstatné!

Podstatné je, že ja som dnešný deň prežila v podstate bez ujmy na zdraví (ak rátam iba fyzické zdravie, lebo moje duševné zdravie je dosť ušľapané, podupané, znivočené, pokrčené a devastované...)

Takže dnešný deň bol nabitý emóciami rôzneho druhu. Hlavne ale strachom a obavami z nepoznaného. Veď som vôbec nevedela, čo ma hodlá moja pani profesorka skúšať až do siedmej hodiny ráno. Vtedy som ju zachytila v labáku z chémie a položila som nevinnú otázku, že na čom plánuje preveriť moje fyzikálne (ne)schopnosti.

Bohužiaľ odpoveď znela: VLNENIE!

V tej chvíli som myslela, že sa poskladám na zem do krabičky s rozmermi 1x1x1 cm. Ja som sa totiž uťila striedavý prúd.

Keď som prekonala počiatočné prekvapenie, zavolala som na pomoc moju dobrú kamarátku Slavomíru (volajme ju Slávka) a poprosila som ju, či by mi teda vysvetlila vlnenie...

No vysvetlila čo mohla... nastala osudová hodina H dňa D... Ani neveim ako som sa ocitla pred tabulou, vyklepaná s kriedou v ruke. Prtofka mi vraví: "Ukludni sa, prosím ťa, veď si úplne vystresovaná!"

Bodaj by nie, ty.... pomyslela som si...

Začala som si teda chystať vlnenie, z ktorého som prd vedela. Po nejakej slovnej výmene som sa dostala k tomu, že som jej povedala, že som sa učila striedavý prúd.
"V poriááádku, tak ťa vyskúšam z toho!" a jedných šmahom ruky mi moje vlnenie zmazala...

Práve keď som sa už psychcky vyrovcnala s tým, čo chcem hovoriť, mi ona toto spraví a ja môžem začať odznovu... no nevadí...

Nebudem to naťahovať - tá odpoveď stála za hovno, rovno som sa nemusela ani hlásiť. Zdeptaná zo svojej neschopnosti som bežala po hodine za mojou druhou hemisférou Lucinenkou, zrútila som sa jej tam, že som ro úplne dosrala a musela som si vydýchnuť. Veď som celé dva dnistresovala z fyziky a už som ju nemohla ani cítiť...

No ale našťastie som sa spamätala, zopakovala som si všetko čo som sa naučila pri tej odpovedi a doma a šla som za profkou či by ma ešte raz nepreskúšala... A ona, že kludne a tak som odpovedala a dostala som 10/13b


Som spokojná, teraz už len zvládnuť zajtrajšiu písomku a bdem šťastná ako blcha... víkend začína, idem babke a ták ďalej

 Blog
Komentuj
 fotka
pussycat33  14. 6. 2007 16:53
Jej aspoň, že tak a neboj písomka dopadne dobre jááj ako ja nemám rada to opravovanie známok pred vysvečkom
 fotka
crespo  14. 6. 2007 17:07
necHcEL by sOM cHodiT do škOly
 fotka
anzu  14. 6. 2007 18:03
crespo: tebe tiez pred maturou vraveli, ze "ako dobre ze teraz si len tak chodim do skoly kym ty drtis"?? mohol si si to odpusit...ja uz tiez nechodim do skoly a nevesiam to kazdemu na nos



puffko: congrats ^^ dufam ze matika dopadne dobre o___~
Napíš svoj komentár