Keď je jar... Príroda sa prebúdza Po zime tuhej, krutej, zlej... O zeleň nie je núdza a ja prirovnávam sa k nej Tak ako jar pestrá je taká i ja viem byť Tak ako slnko ľad topiť vie aj mňa musí niekto rozmraziť Keď je leto... Slnko pečie ako 340° rúra Deti sa jašia vo vode chladnej Občas im vlna hrady z piesku búra a ja prirovnávam sa k nej Tak ako leto veselé je taká i ja viem byť Tak ako slnko úpal spôsobuje tak i ja viem ľudí poblázniť Keď je jeseň... Listy zo stromov padajú okrem tej jedličky krehkej Ľudia sa tešia, keď ju zbadajú a ja prirovnávam sa k nej Tak ako jeseň uplakaná je taká i ja viem byť Tak ako dážď chodníky obmývať vie Tak mne pomáha plač smútok zmyť Keď je zima... Svet pokrytý je snehom Mráz spomaľuje každý dej Morská panna sa blíži ku skalnatým brehom a ja prirovnávam sa k nej Tak ako zima ničí, zabíja taká i ja viem byť Tak ako fujavica v noci zavýja aj moje činy môžu taký hluk spôsobiť Keď však nastane ročné obdobie menom Láska... Čas zastaví sa okolo mňa a srdce mi vraví: Bdej! Nádej prebúdza ma do nového dňa a ja prirovnávam sa k nej Tak ako Láska nehou oplýva taká i ja viem byť Tak ako polka môjho ja u Teba prebýva tak chcem i ja tento pocit zažiť Blog 0 0 0 0 0 Komentuj