pri mojich padajúcich hradoch
keď rúcajú sa mi vzdušné zámky
práve tam si Ty
Poznáš moju dušu takú aká je
slabá, často sa zachveje
vieš, kedy zmýšľam nesprávne
vtedy keď mám pocit že je všetko márne
Zdvíhaš ma z prachu
aby uchránil si ma od strachu
keď mi srdce vydesene búši
si ten čo slzy suší
Dávaš mi nádej do života
všade kam pozriem je Tvoja dobrota
Tvoj hlas ukazuje mi cestu
k Tvojmu svätému miestu
Udivuješ ma svojou silou
vždy na mňa budeš hľadieť milo
miluješ ma ohromne
a ja ďakujem Ti za to skromne
Ďakujem Ti za anjela
a za tých ktorých nie je veľa
Ďakujem za každé milé slovo
aj keď ich vždy nie je mnoho
Daj mi silu prijať Tvoju vôľu
aby som sa potom vyhla TOMU bôľu
necítiť sa clivo a osamotene
a hlavne zmätene
Aby som dokázala voľne dýchať
a daj mi silu vytrvať
nevzdávať sa pri úspechu
nazľaknúť sa každého hriechu
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
cmuk123
15. 7.júla 2007 23:25
krasne super originalne ako vzdy
2
jj neprekona to sice tie predchadzajuce ale ani ta to nezahanbilo pekne pekne
Napíš svoj komentár