Neskoro... alebo čo vzniklo v čase keď som už dávno mala spať:)

Je neskoro
tma pohltila všetko živé
objíma svet ako matka milujúca svoje dieťa nadovšetko
zahaľuje ho ako závoj nevestu
rozprestiera sa naokolo
nič nevidím...

bezútešne sedím
sedím a premýšľam
premýšľam a žmúrim
žmrim do tmy a vzdychám
vzdychám a plačem

nad čím?
vedieť to, tak prestanem...
no nevedomosť ma drží vo zvieracej kazajke...
nemôžem sa pohnúť
nemôžem nič
...len plakať

šťastím?
asi nie...
smútkom?
ani to nie...
bolesťou?
možno...
z útechy?
určite...

ale...

nepomáha to...
Kdesi sa to všetko zaseklo a napovrch vychádzajú len slzy,
ale to zatpknutie je stále dnu
v mojom vnútri...

silené úsmevy...
ide ma roztrhúť!
krivé pohľady...
ide ma roztrhnúť!
plané slová...
ide ma roztnúť!
trpké slzy...
ide ma rozdrapiť od zlosti na celý svet...

kde nájsť odvahu a silu na odpustenie?

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu