Prázdnota

Keď stojíš na kraji
a pod tebou prázdnota
v hlave si premietaš
život svoj krátky.
V mysli sa vynoria
otázky záhadné…
Kedy a aký zmysel to má,
kto a kde ti pomáhal,
prečo a čo sa vlastne stalo?
Ty plačeš, lebo ťa to vzalo…

Stojíš na kraji
a prázdnota pod tebou.
Modlíš sa, aby ti odpustil.
Bože – odpusť! kričíš,
dvíhaš ruky k nebu a
Bože – odpusť! kričíš
padáš na kolená a
Bože – odpusť! kričíš.

V tom hlas ozve sa spoza teba
a ty vieš, že kričať musíš…
…viac a viac.
Otáčaš sa zmätene,
hľadíš mu do tváre.
Tomu, kto ti ublížil…
Tomu, kto ťa ponížil…
Tomu, kto sa z teba smial…
Tomu, kto ťa miloval…
Vraj…
Stojíš na kraji
a pred tebou on
za tebou prázdnota…
Čo teraz, pýtaš sa samej seba.
Čo urobiť treba?
Stojíš tam… čo počať si?
Vrátiť sa, či skočiť?
K nemu alebo k nej?
On alebo prázdnota?

Natiahol ruku,
prepáč povedal.
Natiahol druhú
krok vpred urobil a povedal:
Prepáč mi to, prosím ťa,
veď vieš, že ľúbim ťa!

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu