Taký, " je mi ľúto, no som rada" .... Muselo to raz prísť, ja som to vedela, no nemyslela som si, že to príde práve dnes...
Často krát sa mi o tom snívalo. Mokrá som sa budila zo sna, a sušilo ma v krku..
Mám na ňu krásne spomienky. Bola pri mne každú noc, a mohla som sa vždy o ňu oprieť. Mohla som na nej ležať, a nepovedala ani slovo. Mohla som dokonca po nej skákať. Bola pri mne, keď som mala návštevu, aj keď spávala kamoška u mňa... Keď som chodila natrieskaná domov v sobotu ráno, ale aj uplakaná z pokazeného večera...
Nevysrala sa na mňa, a ja ju len tak pošlem preč. Som sviňa? SOM ! Ale musím sa posúvať dopredu, a poslednú dobu bola akási priečna.. Aspoň podľa rečí ostatných.... a tak sme sa s ocinkom rozhodli, že zavoláme na ňu pár chlapov, a za cenu flaše vodky nás jej zbavia...
Zavrela som oči, neplakala som.
No bola len moja.
Moja drevená posteľ.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bobuska
3. 1.januára 2010 15:48
všetko možne ma napadlo ale posteľ ?
Napíš svoj komentár