Tam kde rastú kvety, tam kde žijem život
ľudia v duši boja sa prekročiť svoj plot
v očiach slzy na nose peha
taká trpká vtedy príde mi neha.


Nie je myšlienka taká
čo podvedomie láka
preto
nemôžeš súdiť
nemáš síl
operme špinu
tmavých chvíl.


Avšak výčitky mi blúdia hlavou
sťa polia poliate lávou
nemôžem ležať
nechcem stáť
jediné čo dokážem,
je kliať.

 Blog
Komentuj
 fotka
qirqi  1. 2. 2010 23:26
Nejaké mi to príde moc nasekané.
Napíš svoj komentár