Každý vidí len to čo chce. Ako každá správna mamka, aj tá moja vidí to čo som neurobila, ale to že som poriadila celý byt to nie. Nenavarila som. Dosť ma to vyčerpáva, dosť ma to hnevá, ale zvykla som si. Už sa s nňou nevadím, dokonca na mňa vybehne zo slovami " ty mi na to nič nepovieš? " ... Pochopila som že to je už dávno prehraná bitka.
Nevidí tých 10 jednotiek.. mám tam jednu štvorku. Darmo jej vysvetlujem, že sa učím pre seba, a nie pre ňu, a mne tam tá štvorka nevadí.
Bojí sa že by sa za mňa hanbila? Za svoju dcéru?
Úprimne mať na vysvedčení same jednotky, hanbím sa za to. / môj osobný postoj. /
Sme strašný sebci, každý jeden na tomto svete. Chceme sa mať dobre, no hľadáme všade chyby. Neverím, že existuje čo i len jeden človek, ktorý niečo neohundral. A čo tak začať od seba?
" Tu sourires sur le monde"
***
Nezmením nič, okrem seba. A som s tým absolútne zmierená. Žiadne nervy voči tomuto svetu. Nestojí to za to.
Či?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár