-Máme len 18 rokov, a časy neočakávaných udalostí pomaly zmiznú.Prečo? Nechcem aby to skončilo.-zamyslel sa Martin.
Sedeli na kockovanej deke a obdivovali čaro noci na mieste, kde sa prvý krát spoznali. Mesiac už svietil a hviezdy jedna po druhej začali vykukovať spoza tmy. Potok žblnkal, priam mali pocit, že sa malé vlnky predbiehajú, ktorá vyskočí vyššie.
-Si voláka tichá Nika- povedal nakoniec.
-Bojím sa, že ak sa pohnem, zobudím sa z tohto krásneho sna.
-Ale to nie je sen-povedal, a letmo sa jej dotkol krku.
Nika to nečakala, pretože už ako malý si povedali, že sú ako brat a sestra. Mali neskutočne krásne detstvo. Stále boli spolu. Ale prečo sa teraz cíti tak zvláštne?
-Snívam realitu? To sa mi nezdá.
-Vieš Nika, chcel som ti niečo povedať ale....- nedopovedal a pomaly si odpil s piva.
-Ale?
-Prepáč, nie je to pre mňa ľahké. Ty a ten Kubo. Máte niečo spolu?
Nika cítila, že jej po tele nabehla husia koža. Prečo to pokazil? Ja, ja neviem čo mu mám povedať. Nemotorne sa oňho oprela a ticho sedela. "Neodpoviem mu, toto ho vôbec nemusí zaujímať" .
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bonita
8. 1.januára 2010 12:38
nedobre sa mi to citalo,kedze tie pismena su take male,je to trosku cudne napisane,ale som zvedava co bude dalej
Napíš svoj komentár