Sedela som na posteli s knihou v ruke, hltajúc každé jedno slovo v nej. Aj keď, ako vždy som si musela najprv prečítať koniec, ináč by som tú knihu neprečítala. A čo. Tak som zvedavá. Bola som taká od mala, a nemienim svoje zvyky meniť. Možno je to niečo, čo som zdedila po babke.
Čítam, aby som sa niečo naučila.


A tak je to vždy. Milióny ľudí prečíta tisíce kníh pričom si minimum uvedomuje, že to, čo je pre nás potrebné je okolo nás. Lahnem si do trávy, s pocitom že okolo mňa je život. Viem, tým že si tam lahnem sa nenaučím fyzikálne vzorce ani to čo je agnotológia


ale


predsa len tých informácií je tak veľa, a jediné čo od nás život chce je, aby sme ako malá rybička plávali a hltali všetko, čo nám vstúpi do cesty. Darmo budeš mať naštudované kvantá kníh keď prídeš do zamestnania a bude ti to hovno platné, lebo nebudeš vedieť čo máš robiť.



Budeš vyzerať inteligentne, pretože tvoje vyjadrovanie bude na úrovni, možno sa kvôli tomu predereš cez mnoho ľudí, ale to je asi tak všetko.





Darmo, život je jeden veľký učiteľ ktorý ti dal možnosť učiť sa sám zo svojich chýb a z chýb druhých. Nepoučíš sa, doplatíš.




Tak hor sa rybička, PLÁVAJ !

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár