Vlhnem.

Opieram sa o teba chrbtom, objímaš ma silno až mám pocit ako by si ma nikdy nechcel pustiť. Niečo mi nezrozumiteľne šepkáš, cez moje husté vlasy fúkaš mi popri tom na krk. Vieš, že ma to vzruší tak isto ako kvantum letmých bozkov venované mojej šiji. Dýcham prerývane. Užívam si tieto tiché chvíle u mňa pri " romanticky " nudnom filme.



Ruka blúdiaca po mojom tele skončí na kraji sukne. Nie, nebudem po tebe kričať ako zvyčajne keď mi ju zdvíhaš. Zatváraš oči, vychutnávaš si každý jeden centimeter môjho stehna až dôjdeš k nohavičkám. Musím sa pousmiať. Vždy si spomeniem na to ako sme moju vagínu pomenovali. Vlastne ja.. Záhradka. Vybehlo to zo mňa tak spontánne, až som sa od smiechu rozplakala..



Automaticky rozťahujem nohy, tvoje prsty si asi pomýlili môj rozkrok s mixovacím pultom no nevadí mi to. Každý jeden dotyk, mnou rajcuje ako keby som práve zažívala orgazmus po vášnivom sexe.




Vidíš čo somnou robíš?
Vlhnem.


Ako som sa len na začiatku bála. Skôr hanbila za tuky, ktorých sa neviem zbaviť. Dlhý rozhovor a úprimný úsmev však prelomili tú veľkú hanbu. Hanbu, ktorá vlastne nie je hanbou. Pre takú hlúposť by som prišla o všetky tie momenty, hry a chvíle ktoré prežívame..


Tak mám veľký zadok. A som naň patrične hrdá.
A nedovolím aby hanba, ktorú som si vsugerovala do hlavy mi bránila sexuálne žiť.



Nehanbime sa za seba.

 Blog

11 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu