Aj keď som sa snažila aby som sa tomu vyhla, ......

Kedy som ťa prvý raz stretla?
Rozpamätať by som sa teraz na to chcela.
Nie je to pre mňa vôbec ťažké,
pamätám sa na to skoro jasne.

Usmial si sa na mňa tak krásne,
že si sa mi hneď zdal byť zlatý, to je jasné.
Neplánovala som vtedy vo svojom živote nikoho nového privítať,
ale môjho srdca sa nikto neunúval opýtať.

No ten prvý večer bolo všetko také jednoduché,
to, čo sa stalo som nepokladala za dôležité.

Na druhý deň však zavolal si mi,
tým dych trošku vyrazil si mi.

Aj keď som sa snažila aby som sa tomu vyhla,
zrazu moja ľahostajnosť k tebe zmizla.
Myslela som, že môžme byť spolu, že to bude pekné,
ale boli to len moje fantázie príliš veľké.

Sám si presne nevedel, čo medzi nami je,
chcel si byť skutočne so mnou? Myslím, že ani nie.

Fajn. Zobrala som to tak ako to bolo,
prestala som myslieť na to, čo sa sa stalo.
Zabudla som aj na úsmev tvoj,
úživala som si život svoj.

Už si dávno nebol v mojej hlave,
tie časy boli za mnou, bolo to pre mňa čosi dávne.

No keď som sa minule, po dlhom čase na teba pozrela,
uvedomila som si, že som to s tebou ešte úplne neuzavrela.

Zrazu si opäť prišiel,
do môjho srdca vošiel.

Ja neviem....je to všetko hlúpe?
preboha dievča prebuď sa už, nebuď také trápne.

Teraz mi chceš kamarátom byť.
Ja neviem. Je ešte medzi nami nejaká niť?

Ale ako môžme len tak kamarátmi byť,
tváriť sa, ako by sa nestalo nič?

Tebe to ide zrejme ľahko,
no mne to nepôjde tak hladko.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu