daj mi konečne šťastie alebo ma zabi prebodni ma ostňami môjho čierneho dáždnika kde som sa to len dostala do pekla na zemi človek má byť šťastný.. ako, keď sú problémy? načo mi je srdce a schopnosť milovať, keď musím tak trpieť, že to neviem prekonať tie slzy bez plaču čo padajú mi na vlasy prečo niekto nevie žiť len s láskou a bez krásy? mám pocit, že neskončí nikdy hrozná bolesť moje srdce na kúsky mrví sa čoraz viac zalepiť sa nedokáže, stále z neho ubúda už nevnímam skutočnosť, prečo musela som takto veľmi milovať? tie stratené stovky dní a nakoniec ľutovať svetlo lampy cez škáru tmavého stromu sa tislo utrpenie narastá sedím v daždi tíško a pozerám sa do diaľky kde je žiadna budúcnosť Blog 5 0 0 0 0 Komentuj