tuhne mi žila, topím sa v snehu, trhám na kúsky falošnú nehu
škriabem na chodník zodratou kriedou, prišla nenávisť, ženiem sa biedou
ležím na skale, s ľadovým telom, chcem letieť diaľkou, bolestným delom
ponad tie stromy, tie tmavočierne, jedine ony boli mi verné
posledný pohľad na túto večnosť, opúšťam teba, ty nekonečnosť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár