oči upieram do stratena.
Pýtam sa ťa kde si?
V tvári výčitka nemá.
Vždy keď hľadím na oblohu,
spomeniem si na teba.
Tajomstvo čo pôjde do hrobu,
vymazať z mysle sa nedá.
Kedy si už spomenieš,
na pekné čo bolo?
Vtedy sa to dozvieš,
keď bude neskoro.
A tak blúdim pomätene,
ako vtáča na odstrel.
Hľadám cestu v stratene,
náš čas už doznel...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár