prechádzam alejami stromov.
Bielym prstom po riadku,
hadím si cestičku domov.
Ako tá posledná rozlúčka,
to naše krátke zamávanie.
Neviem či to bola skúška,
a či len malé zaváhanie.
Lúštiac symboly na stenách,
snažiac čítať z pier.
Vidím jasne v tvojich zmenách,
mám dosť tvojich hier.
Už nepoznám viac prekážky,
viem že ma chytíš za ruku.
Do úzadie idú vyhrážky,
nebojím sa že viac spadnem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár