Prsty sa mi mimovoľne pohybovali po klávesnici, hľadela som na plochu tupým zhypnotizovaným pohľadom. Srdce mi bilo v rovnakom tempe. Prehltla som na prázdno a v hrdle som pocítila narastajúcu hrču, v rovnakom čase som pocítila štípanie v očiach a potom aj zvláštnu bolesť pri srdci. Zvláštne, že srdce môže naozaj bolieť, nie je to len výmysel. Nemohla som sa nadýchnuť...nechcela som viac. Nechcela som ani hľadieť, možno preto tie slzy. Možno moje telo vedelo, že tá bolesť je priveľká a chcelo ma pred ňou ochrániť.
Pocítila som miernu triašku. Je to naozaj skutočné? Nie je to len sen? Sen, na ktorý keď sa zobudíš si vďačný Bohu, že to nebola pravda...potom jednoducho zatvoríš oči a spíš ďalej.
...teraz som si veľmi priala zatvoriť oči a sladko zaspať v nevedomosti. Radšej žiť šťastne v klamstve, ako nešťastne v realite.
Náhla ľahostajnosť ma zastihla nečakanú, nepripravenú. Cítila som sa zvláštne voľná. Bolesť totiž aj dáva slobodu. Náhly šok z poznania a bolesť zmizla. Len na ako dlho? Aj v šťastí sa človek bojí o svoje nešťastie. Bála som sa..., že, že to takto ostane navždy.
...že navždy budem žiť v strachu z bolesti.
Uvedomila som si, že už 5 minút civím na obrazovku neschopná čokoľvek povedať, urobiť, čo i len pohnúť prstom. "Dobre" pomyslela som si, "proste takto ostanem nepohnute navždy a možno zlé veci prestanú byť zlými a na svete zavládne mier".
...a aj keď tu naďalej sedím - v hlave prázdno, v krku hrča, v očiach slzy v srdci tiež prázdno - viem, že...že...že to bude "oukey".
Proste si pôjdem spraviť čaj a zabudnem na všetko čo som si práve prečítala a že som sa dozvedela , že človek ktorého milujem ma neľúbi.
...ale prv, než to spravím dopíšem túto nezmyselnú fiktívnu poviedku, ktorá vlastne nie je až taká nezmyselná, lebo je v nej kus pravdy. A budem veriť, radšej klamstvu o svete, kde všetci ľudia sú šťastní a veci ako neopätovaná láska proste neexistujú.
Myškou klikla na "pridať nový".

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár