a moja snaha o opis tých krás.
Tvoje oči uprené do stratena,
Hodiny v kúte odčítajú čas.
Nekonečná diaľava,
a predsa si tak blízko.
I keď je tma,
moje slnko mi vždy svieti.
Keď ma opúšťala nádej,
netušila som čo mi dá,
deň nový.
Verila som v jeden úsmev.
V jeden pohľad....
Keď si tam stál,
neverila som už na skutočnosť.
Keď si sa otočil a pozrel do očí,
pochopila som,
že TY si skutočný.
Hoc aj je to všetko sen,
hoc len snívam.
Som fikcia,
no ty si opravdivý.
A preto ti verím...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár