Je asi pol siedmej vecer. Mamu som dala si lahnut, bola unavena. Mne nebolo tiez velmi dobre ale nemohla som zaspat mala som silne bolesti. Vtom mi zazvnil telefon na displeji sa objavil napis mojko. Bolo to dost cudne pretoze mi volal az okolo pol 9. Zdvihla som a on mi povedal moje pojdes somnou dnes von najlepsie teraz. Povedala som ze som unavena ale on ma stale prosil...rozplakal sa a strasne prosil povedala som ze dobre ale len na chvilu. Bol mi velmi vdacny. Ani nie o desat minut mi volal ze je pred nami.... fu to je rychlost som si pomyslela... Visla som von a on ma cakal s velkou kopou bielich ruzi..ked som ho uvidela som sa rozplakala....bolo to vsetko tak divne...zobral ma na miesto kde sme boli len my dvaja. Slnko zapadalo a on mi v kuse hovoril ze ma potrebuje aby som neodchadzala ja som ho nechapala povedala som mu ved ja neodchadzam ale on mi povedal ale neodid nikdy pozrel sa a dal mi bozk pritisol ma k sebe a pozerali sme sa na oblohu a zapadajuce slnko obloha cela horela z jasnej modrej farby sa tuna ocitli oranzove..vokol nas ticho len zblnkot vody vyhraval svoje piesne. V tom to zacalo silne bolesti zavrate a tocenie hlavy. v tom telefonat od mamy kde sa nachadzam. nevladala som nic povedat. Odpadla som priatel ma zobral na ruky a utekal so mnou domov. Doma po velkych bolestiach mi mama povedala ze zomieram. Dcerka moja draha lekari ti zistili leukemiu, nevie sa tomu zabranit je prilis neskoro. vsedci okolo mna sedeli a pozerali sa na mna ak som zatvorila oci hned vsedci zbystrili zrak ci dycham. Sedel vedla mna aj moja laska a drzal ma za ruky otvorila som oci a so slzami v ociach som povedala , , uz neuvidim ten zapad slnka."" on sa pozrel a povedal zajtra ho uvidis.....
Rano bolo vsetko tmave...vsade bol smutok a plac, pohladila som mamu a ona nic len plac o chvilu povedala muselo sa to stat jej? nemohla som zomriet namiesto jej ja? .........po chvili som zistila ze som.....
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
pajon
18. 5.mája 2009 17:29
pekný smutný príbeh
3
Problém je v tom, že všetko čo napíšeme ... či reálne alebo vymyslené ... má nejaký reálny základ ... a v tomto prípade to nemusí znamenať že umiera fyzicky ... skôr vnútri ... len stál neviem prečo a to ma mrzí a desí zároveň
Napíš svoj komentár