Ide vecer, aj slnko uz zapada
a moja dusa pokoj hlada.
Snazi sa zbavit tej ukrutnej bolesti,
cim som si to vysluzila, povec mi.

Ja som len chcela poznat lasky caro,
netusila som, ze by ma to tak vzalo.
Chcela som byt s tebou stastna
a teraz moja dusa zostala prazdna.

Sklamanej laske podlieham,
ach Boze, ja uz zomieram.
Prosim odid, nechaj ma v klude spat,
nechcem, aby si ma videl umierat.

Ziarive slnko svietit prestalo,
moje srdce navzdy zaspalo.
Uz sa nikdy nezobudi, navzdy bude spat
a ty mozes na mna uz len spominat.

 Báseň
Komentuj
 fotka
gaaragirl  26. 2. 2009 12:12
nádherné milujem takéto básne......
 fotka
ewellyne  26. 2. 2009 13:30
veľmi krásne si to napísala ..
aj keď je to smutné..
 fotka
zeoli0n  27. 2. 2009 12:42
Má to šmrnc ... aj keď trochu nostalgie ... ale umelecky to je hodnotejšie ako Poničanove básne a to určite
Napíš svoj komentár