Stretli sa s myšlienkou. Keď ju zavetrili, zabudli na otvorené oči. Myšlienka ich oslovila svojou vibráciou. Zdalo sa im, že je bez pointy. Povedala:
- Blúdim.
Chrobáčiky odpovedali:
- My nie. My vieme, odkiaľ ideme a vieme aj o tom, že sa v móde beta nestratíme. Jeho meno vyšlo z hlavy, ktorú sme opustili.
- Mód má meno. Je aj cieľom?
- Našim cieľom je prijatie. Budeme šťastné, ak sa v novom móde vrátime na miesto, z ktorého sme vyšli.
- Odišli ste nedobrovoľne?
- Bola to dohoda. Povedz nám, prečo blúdiš.
- Hľadám domov, priestor pre nepokoj, spriaznenú dušu.
- Inú myšlienku bez pointy?
- Každá myšlienka je nositeľkou pointy. Len cez vulgárnu optiku je možné vytvoriť si záver, že myšlienka môže existovať bez pointy.
- Ak máš pointu, prečo blúdiš?
- Mojou pointou je nemať pokoj. Nemám pokoj a žijem práve z toho, že žijem bez neho. V tom je moja pointa.
- Myslíš si, že raz svoj pokoj nájdeš?
- Nehľadám pokoj. Ak by som ho našla, stratila by som pointu.
- Znervózňuješ nás. Hnevá nás aj táto tma, ktorá je iná, ako tá v hlave.
- Tma zahalila moju pointu. S tmou som priateľka. Spolu dokážeme oklamať tých, čo majú doširoka otvorené oči. Čo to nevidíte?
- Nevidíme. Môžme ti ale pomôcť. Vezmeme ťa niekde, kde nájdeš priestor pre svoje blúdenie. Pôjdeš s nami na miesto potešenia. Budeš našim módom beta, vrátime sa spoločne do hlavy.
Je v nej tma, bude sa ti tam páčiť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
a vyznáš sa sám v tvojej predstavivosti ???