Prešlo pár sekúnd. Cítim ju všade, šteklí ma v žalúdku, delím sa s ňou o kyslík z pľúc, hýbem sa ňou. Keby sa ma niekto spýtal, ako sa mám, poviem, že som celkom obsadený. Obsadený myšlienkou, ktorá si vo mne našla svoj pokoj a okradla ma o môj. Odteraz mi stačí vnímať dvojdimenzionálne. Narýchlo som poprosil mozog (zostalo v ňom trochu miesta), aby vytvoril priečinky, ktorým by sme spolu podávali mená a do ktorých budeme ukladať obrázky premietané jej prítomnosťou do môjho podvedomia a tiež pocity, ktorými ma bude chcieť dostať na pokraj šialenstva.
Šiel okoloidúci. Zaujala ho moja póza? Prihovoril sa mi:
- Ahoj, smiem sa pristaviť?
- Má to mať pre mňa fatálny význam?
- Som veselý. Teším sa zo života a baví ma spoznávať nových ľudí a nové veci.
- Nič ma neunavuje viac, ako frázy. A ľudia tebe podobní.
- Viem, že pred chvíľou si zažil niečo, čo presahuje obyčajné ľudské možnosti.
- Uvedomujem si, že je to na mne vidieť. Stačilo, keby si sa bol pozrel a šiel ďalej.
- Možno by som ti vedel pomôcť.
- Ty? Veď ty si hľadajúci! Páči sa ti spoznávať ľudí a veci. Si blázon.
- Preto som chcel spoznať aj teba.
- Preto, že si blázon? Spoznal si ma v prelomovom momente, kedy sa človek premení na výkonný vysielač správ o stave svojho vnútra. Bez pohybu, bez rečí. Vyrušil si ma.
- Uvedomujem si to, lenže keby som to neurobil, nemal by kto prijať správu o tebe. Chcel si predsa, aby nejaký okoloidúci postrehol zmenu, ktorá sa s tebou udiala.
- Správne. Chcel som. No odvtedy prešlo niekoľko minút a ty si bol zaradený do priečinka.
- Kam?
- Dali sme mu názov NARUŠITEĽ.
- Dali?
- Pozri, idem domov, ak budeš chcieť, navštív ma niekedy. Pamätám si ťa.
Naozaj som šiel domov. Zapol som rádio. Hlásateľka hovorila neosobným tónom o havárii tankera a perecntách nezamestnaných. Otvorili sme priečinok s názvom NARUŠITEĽ a strčili doň, čo tam patrí.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
viluette
18. 11.novembra 2011 14:21
ja som v akom priecinku?
Napíš svoj komentár