Dúfanie

odletel posledný vták
nebesky pokorný deň sa skončil
slaboduché telo
hladivý pocit nikoho
budúcnosť odvártila zrak
niekto nie z vlastnej vôle dootročil
brány rán sa zatvorili prismelo
žiadne slová do toho



vtáci, čo ich kreslila vo večernej škole

zamávali krídlami na pozdrav

ako spomienka na človeka

milujúceho kŕdle modrých vrán


odvrátila tvár od vlastnej vôle

od nepočutých správ

o tom, ako za ňou minulosť narieka

objalo ju mesto radosti zo všetkých strán

 Blog

11 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu