Jutta od Anny

Anna sa pohrávala s mašličkou, ktorou mala previazaný svoj trochu staromódne pôsobiaci kardigán. Blahosklonne sa zatvárila a povedala mi, že aj ja budem mať dcéru. Požiadala ma, aby som pre ňu zariadil izbu a aby som pamätal na to, že je v nej potrebné nechať miesto pre hračky, s ktorými sa jej dcéra hrávala a ktoré chce teraz venovať mojej dcére. Neskôr som sa dozvedel, že moja dcéra bude dospelá.

Anna trvala na tom, aby som svoju dcéru volal Jutta.



- Čo sa stalo s jej mamou?

- Bola to žena na úrovni. Posledné roky prežila zavretá vo svojej izbe s portrétom troch perzských mačiek . Keď bola dieťa, mala čiernu mačku. Jutte o nej občas rozprávala. Bolo jej jasné, že mačka je pre jej mamu symbolom detstva. Preto do jej izby zavesila ten obraz.

- Posledné roky vôbec nevychádzala z bytu?

- Bola závislá na samote, liekoch a na niečom ďalšom. Závislá na láske svojej dcéry. Jutta jej vždy zadovážila, čo potrebovala, aby si so smútkom lepšie porozumela. Kvôli mame sa stretávala s človekom so zlou povesťou. Dával jej, čo jej mama potrebovala. Nebolo to zadarmo. Dávala mu, čo chcel.

- Zdá sa, že Jutta mala svoju mamu rada neobyčajne intenzívne.

- Verím, že podobne ma má rada moja dcéra. Nie som ako bola Juttina mama, nikdy nie som sama, pretože mám ju. Nepotrebujem lieky. Onedlho budeš mať svoj liek aj ty.



Anna sa dlho nezdržala. Šla domov, aby bola s večerou hotová skôr, ako sa jej dcéra vráti zo skúšky v divadle.

Otvorila dvere prázdneho bytu, vošla do dcérinej izby s množstvom hračiek a zahľadela sa na perom kreslený obrázok na stene. Bol to smiešny portrét asi dvadsaťročného dievčaťa so zadumaným výrazom.

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu