sirény mlčia
zo strachu pred nami
pred našou
hrou
sa krčia pri stene
sme sami
tvoj hlas som tu počul tisíckrát
možno klamem
alebo akurát nehovorím pravdu tebe
neviem...
(musela si dýchať moje lži
z nich žiť
keď ťa dusila samota?)
tvoj odraz som dávno nevidel
v monochromatických vitrážach života
vo výkladoch smútkov
do zrkadiel
sa pozerám ako do snov
v ktorých som ťa desil
ty si kričala
zo všetkých síl
bez slov
si ma prosila o milosť
vieš, že si to nemala
minulosť sa pred nami schovala
nechcem byť s ňou
ale teba som si už zmyl
z chlapčenskej kože
akože sa divíš?
zmenil som sa
ani ty už nie si malá
dnes sa už všetko môže
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Ja tie tvoje blogy velmi mozem.
Suci si, veru tak.