stratený vo fragmentoch minulosti ktorej sexepíl skončil pod kolesami vlaku nádeje blížiaceho sa na západ sveta ďakuje jeho dobráckej zbláznenosti ktorou bezostyšne určil kam sa agonická duša podeje keď o minútu a pol dolieta snorí, driape, pije vlastnú krv do pamäte si v šialenstve pchá prízraky z mladosti nekonečne túži ako prv veriť peknodušnej detskej radosti i v elegantnom tanci opustených lomcuje ťažobou posledných tieždní vyhladnutým pohľadom posnorí v nich či tam preň jedna biedna túžba nespí na západe však spí vlak Blog 11 0 0 0 0 Komentuj
pacilo sa mi to, velmi.