Ulica voňala pistáciovo. A horúčava bola ochotná byť milosrdnou. Sadol som si pod tri borovice. O šišky prišli pred desaťročiami. Budúcnosť vtedy spala spánkom nevedomých. Borovice sa ma spýtali, o čo by som chcel prísť ja. Neodpovedal som. Asi to uhádli.
Chcel by som prísť o časť seba.
Všetko vtáctvo zaspievalo krátky hymnus. Nebo si ho vypočulo a zasmútilo. Zadarmo poslalo dážď, aby si vzal, o čo chcem prísť. Borovice vraveli, že nie je čas vyčkávať. Sú moje priateľky, preto si želajú, aby som ich opustil. Nech si dážď berie, čo mu nepatrí. Čo je moje, bude jeho.
Apatia ma objala. Pošepkala mi, že zajtrajšok príde. A že nebo bude ešte veľakrát smútiť. Priateľky zatriasli konármi. Nespadla žiadna šiška. Vystúpil som z tieňa priateliek, môj tieň ma chránil ďalej. Horúčava nebola ochotná ublížiť mi. Nebo bolo opäť veselé. Zostal som sám sebou. Zostal som sám so sebou.
Píšem odkaz. Je šifrovaný. Pošlem ho človeku, ktorý ho potrebuje. Prečíta si ho a pocíti bolesť. Porozumie mu.
Premeny vraj bolia. Neviem. Neskúsil som.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
necrell
23. 6.júna 2011 21:56
len trocha...spociatku
Napíš svoj komentár