privriem oči
po noci bez slov
ktoré zo snov
o zafúľanej hrdosti
venujem tebe
človek bezcieľny
čo vykročil
na vlastnú žiadosť
urobiť mi radosť
z mojich necností
v prašnej hŕbe
poriadok zreteľný

takých bolo
usadenín, špín, kalov
otriasam sa a smejem
nevypovieš ma
vetou holou
pustím sa zas na lov
nepravdou ťa spijem
ak sa to len dá
znova budem tebou

 Blog
Komentuj
 fotka
marttina  4. 1. 2012 00:31
talent sa ti upriet neda.
Napíš svoj komentár