Predtým som mal čas, teraz, keď už mám len jeden ostrov, nemám dosť času.

Mal som niekoľko ostrovov. Tvorili republiku. Republiku, ktorá nemala opodstatnenie, keďže som v nej žil iba ja sám. Okrem ostrovov som mal aj čas. Čas sa ale nevedel vyrovnať s faktom, že mám ostrovy. Tak si zaumienil pripraviť ma o ne. Aj to spravil. Zbúral mosty spájajúce ostrovy. Ponechal mi jeden z ostrovov, bez mostov, mňa ponechal na ňom. Zostal som na ňom stáť.


Predtým som mal čas, teraz, keď už mám len jeden ostrov, nemám dosť času.


Mám posledný ostrov, jedinú pevnú pôdu pod nohami, a napriek tomu som sa rozhodol dobrovoľne, možno kvôli splneniu požiadavky času, pripraviť sa oň. O autonómny ostrov, ktorému je jedno, ako s ním čas naloží. Utopí ho v mori minulosti. Tak, ako tie predchádzajúce.

Je čas odovzdať ostrov času.

Nebudem sa sťažovať, čas bol ku mne zhovievavý. Najprv mi k mojim ostrovom odrezal cestu, až potom ich zatlačil ku dnu. Pritom mohol zbúrať medziostrovné mosty v momente, keď som po nich prechádzal.

Naplní sa, čo sa má, aby zmizlo, pre čo tu už nie je miesta, aby bol čas spokojný.

Zostanem bez ostrovov. Bez ostrovov, so sebou, nebudem potrebovať čas niečo riešiť. Ani čas. Nemá ma rád, tak, ako nemal rád moje ostrovy. Zmierujem sa so stratami. Zmierim sa s časom a s jeho nárokmi.

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu