Stretol neplánovačku, u ktorej sa zrodil plán dávať zbohom sekundám

Jeden chlapec sa často vracal k tomu, čo bolo. Najradšej spomínal prechádzajúc sa mestom sám. Vyhľadával jeho odľahlejšie časti, kde nestretával veľa ľudí a kde bola malá pravdepodobnosť, že stretne niekoho známeho.

Bolo sychravé novembrové predpoludnie. Mrholilo. Šiel popri starom tehlovom dome, o ktorom si pomyslel, že v ňom kedysi mohol byť napríklad sklad. Predstavoval si, ako sa z prechádzky vráti domov a bude robiť, čo robieva najradšej. Vyberie zo skrinky plnej hodiniek jedny, odstráni z nich kryt a bude sledovať pohyb ozubených koliesok. Pri pohľade na ne si znova s potešením uvedomí, ako čas plyne. A bude sa snažiť veriť, že nasledujúca sekunda bude nositeľkou zmeny, aby mohol žiť z toho, čo bolo.

Z premýšľania ho vyrušil zvuk otvárajúcej sa drevenej brány na starom tehlovom dome. Stála v nich žena s pohárom, v ktorom bola tekutina medovej farby. Koňak, brandy alebo whisky. Usmiala sa a takmer nebadateľným pohybom hlavy naznačila, aby k nej prišiel. Keď bol bližšie, videl, že žena je dobre vyzerajúca a dosť vysoká štíhla štyridsiatnička s pomerne tmavou pokožkou. Bola oblečená v bordových saténových šatách a obuté mala sandále na vysokých podpätkoch, takže keď už stál asi pol metra od nej, uvedomil si, že ich oči sú v rovnakej výške. Opäť sa usmiala a opäť bez slov naznačila, aby ju nasledoval. Nerozumel, čo to znamená a v duchu si priznal, že sa v ňom začínajú rodiť obavy. Keď prešli cez vstupnú bránu, uvidel, čo nečakal. Interiér zariadený moderným jednoduchým elegantným nábytkom. Prevládala v ňom zelená a bordová. Tá žena si určite oblieka vždy zelené alebo bordové šaty, aby s ním harmonizovala.

Ponúkla mu miesto, samozrejme, iba gestom. Zabudol sa vyzuť, tak konečne prehovoril:

- Prepáčte, nevyzul som sa. Vonku je mokro a...
- Nie, môj milý, u mňa sa nevyzúva. Keď niekto príde do tohto bytu, musí sa cítiť prirodzene.

Všimol si, že okná izby sú na opačnej strane ako vchod do bytu a za nimi je záhrada.

- Smiem sa spýtať, prečo ste to urobili?
- Smieš. Ale je nutné odpovedať ti?
- Nutné určite nie. Ale aj tak by som...
- Nalejem ti, dobre? Môže byť koňak?
- Stále nerozumiem, aký máte plán.
- Nemám plány. Som ako ty.
- Odkiaľ viete, že nemám plány?
- Zareagoval si na moje pozvanie bez viditeľného zaváhania. Možno v tvojom vnútri to nebolo celkom tak, ale keby si bol človek, ktorý plány má, určite by si ku mne nešiel. Zaneprázdení ľudia, ktorí majú veľa plánov, stále sa niekam ponáhľajú a aj keď sa neponáhľajú nikam, hovoria, že nemajú čas, aby sa cítili dôležití pred inými a aj pred sebou.
- Lenže ja som plán mal.
- Ty ma chceš sklamať. Chceš spochybniť moju intuíciu, však?
- Chcel som sledovať ozubené kolieska hodinového strojčeka.
- Potrebuješ si uvedomovať, ako plynie čas. Ty chceš na niečo zabudnúť. Alebo na niečo čakáš.
- Čakám na nasledujúcu sekundu.
- Už je za nami. Mám nápad. Vlastne ... je to plán. Si u mňa iba pár minút a začala som plánovať. Bola by som rada, keby si prišiel aj zajtra, ale s hodinkami. Mohli by sme dávať spoločne zbohom sekundám.

Prišiel.

 Blog

26 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu