Bolo príjemne. Asi jar. Vzduch bol čerstvý. Vial jemný vetrík, chodník v centre mesta bol lemovaný stromami, ktoré vytvárali lahodný tieň. Stoličky a stoly kaviarní, cukrární a reštaurácií zaberali na chodníku toľko miesta, že občas sa vytvárali zápchy. Na chvíľu som musel zastať za ženou s hnedými polodlhými vlnitými vlasmi. Neskôr som o tom niekomu hovoril.

Mal som oblečený ten tmavomodrý bavlnený sveter s gombíkmi a s dvoma vreckami a k nemu nejaké dosť úzke nohavice. Už si dobre nespomínam, ale džínsy to asi neboli. Pri novinovom stánku som stretol muža idúceho so ženou, ktorý bol oblečený veľmi podobne. Pritom mal asi o pätnásť rokov viac ako ja.

Zahol som do bočnej uličky. Keď som ňou prechádzal, uvedomil som si, že som mal zahnúť skôr, teda do predošlej, takže keď som sa dostal na ďalšiu ulicu, ktorá viedla rovnobežne s hlavným bulvárom, musel som sa niekoľko metrov vracať.

Videl som ju stáť pri podchode, za ktorým bol dvor, kde mali sídla rôzne firmy. Rozprávala sa so známym, ktorého som v živote nevidel, ale zato som o ňom počul. Sedel v striebornom BMW Z4 druhej generácie. Keď ma zbadala, musela mu niečo povedať, pretože ako som sa blížil, auto prudko vyštartovalo. Nemal som šancu vidieť tvár toho človeka. A neviem prečo, ale zdalo sa mi, že na tej ulici bol sneh.

Pomaly sa stmievalo.

Stáli sme v cukrárni pri dverách a ja som mal pocit, akoby tam s nami stáli zosnulí.

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
piotra  5. 8. 2011 18:03
Idú z toho zvláštne emócie.
2 
fotka
perkele  5. 8. 2011 19:36
3 
fotka
meredithgrey  5. 8. 2011 23:17
waw
Napíš svoj komentár