po peknostiach tvojich tvárí
keď už vážne nemám chuť
vidieť v tvojich očiach reč
čo som si prial mnohokrát
však už dlho sme tu stáli
ty si trúfaš zabudnúť
čo nebolo už je preč
a to jasné nad hlavami
nedožičia vtáci nám
v rákosí to skryli zjavne
pre potreby zosnulých
prichodiacich s obavami
či dožijú svojich rán
ako naše zbožné zdanie
podobné je smútkom ich
čo mi dávaš z mieru hlasu
prenechávam minulosti
nech otvorí oči duší
zrosené tvojimi útekmi
do budúceho času
a ver, že už ma nezlostí
to čo vo mne dlho čuší
a mohlo žiť pred rokmi
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár