"Pán profesor! Chris!" zapiští a snaží sa vyslobodiť. Cvakanie zosilnieva. Pavúk, ktorý ju zomkol do svojich nôh sa hnevá. Jeho potrava je až príliš živá.
"Raniya! Skúste si vyslobodiť aspoň jednu ruku, tú s prútikom! Použite zaklínadlo Conjunctivitus alebo Confringo!" kričí jej Severus a sám myká nohami do všetkých strán.
Zrazu na Raniyu niečo dopadne. Slizké a lepkavé. Dlhé a smradľavé. S hrôzou na to pozerá. Veď to sú pavúčie sliny!!! Obrovská acromantula na ňu žiadostivo hľadí, spomedzi zahnutých zubov mu vyteká slizká a lepkavá tekutina.
Dievčina staví na zúfalý pokus a zospodu nohu odtrhne pavúkovi dlhý chlp. Sama nevie, čo od toho čaká. Pavúk hrozivo zacvaká zubami, v očiach sa mu blysne. No tak asi nie.
Raniyu ovláda panika. Za posledné dni mohla toľkokrát umrieť, no vždy sa jej podarilo prežiť, ale teraz ju už nemá kto zachrániť.
"Avada Kedavra!"
Zelený záblesk svetla letí tesne okolo Severusovej hlavy. Oškvŕkne mu vlasy. Hoci ho obleje studený pot, že mohol už nenávratne odísť z tohto sveta, uľaví sa mu, keď pavúk povolí svoje zovretie. Využíva tú chvíľku, vytiahne prútik a pokúsi sa oslobodiť svoju študentku. Na Chrisa bude mať čas potom, veď aj tak ho pred chvíľou skoro zabil, aj keď možno len náhodou.
"Sectumsempra."
Z pavúka vystrekne ohnivočervená krv, Raniya je celá ostriekaná. Hoci sa myká koľko môže a pavúk je zranený, aj napriek tomu ju stíska čoraz silnejšie, dych jej dochádza.
"Sectumsempra!"
"Avada Kedavra!"
Severus sa takmer nestíha uhýbať Chrisových kliatbam. Vari nevidí? Pokúša sa ma zabiť?!
Zrazu sa zem zatrasie. Severus zdvihne hlavu a vidí, že za ten čas, čo bol zaujatý pálením kliatieb, ich pavúky vyniesli na pavučinách hore, kde tisíce očiek na nich lačne žmurká.
Ozve sa rev. Raniyin pavúk sa zdvihne do výšky. O chvíľu obaja, Raniya aj pavúk, hľadia do sivých očí veľkého zarasteného obra. Za ním prichádza ďalší.
"Uáááuááá, jesť," reve obor a stíska acromantulu vo svojich tučných ručiskách.
"Pomóc, haló, nezjedzte ma," už len šepká vydesená Raniya. Má pocit, že každú chvíľu omdlie. Len silou vôle sa drží pri vedomí.Obor znovu zareve a rozďaví svoju obrovskú papuľu. Ovanie ju zápach hnilého mäsa, čo má prichytené medzi zubami. Napne ju na zvracanie. Približuje sa k jeho ústam. O chvíľu ju zožerie spolu s pavúkom. Poslednýkrát sa mykne a pavúk, rozhodnutý brániť sa, ju púšťa strmhlav dolu.
Severus, ktorý doteraz bojoval so svojím pavúkom, dopadne na zem. Rýchlo sa obzerá. Chrisa nie je nikde vidno. Žeby ho zožrali? No Snape nemá kedy robiť si veľké nádeje, pretože Raniya potrebuje jeho pomoc.
Mávne prútikom aby stlmil jej pád, no aj tak dopadla na zem dosť tvrdo. Severus k nej rýchlo pribehne, chytí ju za ruku a pohladí po líci.
"Neboj sa, dostaneme sa z toho."
Omdlela.
Vezme ju do náručia a náhli sa preč. Obri naďalej revú, no vzďaľujúcu dvojicu si nevšímajú. Majú pred sebou predsa chutné sústa- acromantuly. S potešením hádžu mrviacih sa pavúkov do svojich veľkých úst, pripomínajúcich miešačku, nahlas mľaskajú, zalizujú sa, akoby nikdy nejedli lepši dobrotu. S blaženým výrazom na tvári znovu zarevú a búchajú sa päsťami do hrude.
Oblohu ešte stále križujú blesky a vietor im šľahá do tvárí, no konečne padá kvapiek čoraz menej. Severus nesie Raniyu a hľadá miesto, kde by ju mohol zložiť. Pred ním sa rozprestiera čistinka. Položí ju na zem: " Enervate."
Raniya sa slabo pomrví.
"Konečne," vydýchne si Severus.
Za ním sa ozve šuchot. Plazí sa k nim Chris. Už sa netvári tak svetácky. Pohyby má trhané a nervózne, v očiach sa mu blýska.
"Ach, tu ste. Žijete?" spýta sa, akoby ho to mrzelo.
"Áno," odsekol Severus.
"Čo je s ňou?"
"Nerobte si nádeje, nie je mŕtva."
"Čo tým chcete povedať? Ja som predsa nechcel jej smrť, tak s tým láskavo prestaňte," ľadovo povie Chris a pozrie na Raniyu.
"Je krásna. Bola by z nej úžasná nevesta, čo poviete?! Rozmýľali ste nad tým? Toľko peňazí, bohatstva. Je z čistokrvnej rodiny, však?! Je to vidno na nej...." rozpráva si Chris, oči sa mu čudne lesknú.
Severus na neho znechutene zazrie. Nenávidí ho, ten silný pocit mu zviera srdce. Rozpráva o nej, akoby to bolo zviera na predaj, alebo ešte horšie, ako o dievčati do háremu.
"Máte veľmi zvláštne reči. Kde beriete také nápady? Vás by si aj tak nikdy nevzala," povie mu Severus na to ľadovo.
"No....nikdy neviete, čo sa môže v najbližšej dobe stať."
Chrisove oči pichajú.
Raniya sa preberá: " Kde som? Čo sa deje?"
"Už sme mimo nebezpečenstva. Obri tie pavúky pojedli."
Pozrie na Severusa a slabým hláskom sa spýta: "Čo urobili?"
"No...," Severus sa zatvári znechutene, " pojdeli ich. Zrejme im chutili, oblizovali sa...."
"Dosť!" skríkne Raniya a len tak-tak sa stihne otočiť obom mužom chrbtom. Začala dáviť.
"Prepáčte," ozvala sa po chvíli roztrasene a poutierala si ústa.
" Nejako som to už nezvládla, ten obor...jeho dych...pavúky....."
"Len si oddýchni," pohladkal ju Chris. Raniya ho obdarila vďačným pohľadom. Chytila ho za ruku. Severus sa pri tomto geste na nich zamračil. S hlbokým povzdychom sa im otočil chrbtom.
" Ja som sa tak bála," zdôverila sa po chvíli dievčina Chrisovi šeptom. " Bála som sa, že tam umriem a nikdy už neuvidím svoju rodinu, priateľov."
"Neboj, to by som nedovolil. Záleží mi na tebe," usmial sa na ňu. "Myslíš, že sa budeme ponáhľať? Kam vlastne idete?!"
"Ja neviem, nič mi nepovedal."
"Ale niečo si si určite domyslela, si taká šikovná," líška sa jej.
"Si krásna, vieš o tom?" šepká jej do ucha horúcim dychom a obtiera sa jej nežne nosom o líce.
"Ja....neviem." Raniyi behajú po chrbte zimomriavky. Tak veľmi ho túži pobozkať. Chris akoby jej čítal myšlienky sa pousmeje a prisaje na jej pery. Tak takýto náruživý bozk ešte v živote nezažila. Spaľujúca vášeň v nej vybuchne sťa láva zo sopky. Nevie sa ho nasýtiť. Srdce jej kričí, prahne po láske, tisne sa k nemu, akoby s ním chcela navždy splynúť.
Práve pri tomto náruživom bozku sa Severus obráti. Pravda ho zasiahla do srdca ako šíp s otráveným hrotom. Nech si navrával, čo len chcel, vnútri mu všetko krvácalo a kvílilo. Bodnutie dýkou by ho bolelo menej. Niečo začína k Raniyi cítiť. Odtláča to od seba, no ono sa to o to viac k nemu tisne.
"No čo? Kam to idete?" spýta sa jej Chris pomedzi bozky.
"Ja naozaj neviem," vzdychne Raniya a čaká ďalší bozk.
"Aha."
Z Chrisa sála chlad.
"Tak čo, pôjdeme, nie?!" zdvihne sa.
"Ale....." Raniya pozerá na vzďaľujúceho sa muža jej snov. Zrakom zavadí o Severusa. Ktovie, prečo sa tvári tak potešene.
"Veru,môžeme ísť," ozve sa Snape, vstane a popiskujúc kráča ďalej. Dážď už ustal, kde- tu spoza oblakov nesmelo vykúka slniečko.
Všade naokolo je blato, kaluže, močariská plné chalúh, na ktorých sedia škaredé bradavičnaté ropuchy. Predierajú sa pomedzi rašeliniská, blato majú už aj za ušami, sem-tam niektorý z nich zapadne po kolená. Raniya už má topánky plné blata, pri každom kroku to čvachce a ide sa jej dosť nepohodlne.
Asi o hodinu prídu k zurčiacemu potôčku. Konečne sa budem môcť trochu umyť, pomyslí sa naradostene Raniya a vrhne sa do vody. Vydrhne si celú tvár i ruky. Obaja muži mali zrejme rovnaké úmysly, lebo aj jeden, aj druhý, či už s väčším alebo menším nadšením sa pustili zmývať zaschnuté blato zo seba.
Zrazu Raniya nad sebou začula: " Okamžite to pusti!"
Pozrela hore a videla ako Severus mieri prútikom na Chrisa, prepaľuje ho nenávistným pohľadom a hľadí na jeho ruky.
Raniya sa ta pozrie tiež. Chce vedieť, čo také má pustiť. Chvíľu nachápavo pozerá na Chrisove ruky. Veď v nich nedrží nič, okrem prútika. Vtom jej pravda udrie do očí. Z Chrisovej ľavej ruky sa na ňu vyškiera čierna vypálená škvrna. Čierne smrťožrútske znamenie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár