Povedala, že ma miluje! Miluje ma! Ale čo ak klame?! Čo ak sa jej zunujem?! Nie! Prestaň, nechaj minulosť konečne zamknutú!Teraz je tu budúcnosť a predovšetkým prítomnosť. Dievča, ktoré ťa miluje!
Severusovi znežnejú oči, úsmev skrášli tvár: "Myslíš to vážne?!"
"Vážne, najvážnejšie. Vážnejšie než vážne," zasmeje sa Raniya.
"Láska moja!" zhíkne Severus a zasype Raniyinu tvár malými bozkami.
"A teraz ma pekne počúvaj," chytí jej tvár do dlaní, "to čo teraz poviem, myslím smrteľne vážne a nikdy to nechcem vziať späť. Milujem ťa a vždy aj budem, celý svoj život ti skladám k nohám. Tu a teraz," pokloní sa. "Si pre mňa všetko a nikdy ťa neopustím, nikdy!" zvolá vášnivo a znovu ju pobozká na pery.
"Ach, Severus," vzdychne Raniya. Ešte chvíľu ochutnávajú jeden druhého a potom sa rozhodnú zajesť si.
"Téda, tá teta Sally je perfektná," zvýskne Raniya, keď odkryje košík a tam sa objavia pečené kuracie nohy aj zemiaky, malá piškótová tortička, miska červených jahôd, želatínový puding a dve fľašky džúsu.
"To áno," zasmeje sa Severus, "len pozor na tie jahody, aby si ma tu nemusela kriesiť."
Raniya a neho urobí grimasu a pomaly vyberá jedlo na trávu. Keď to porozkladá okolo nich, podá Severusovi fľašku, prekrížia si ruky: "Tak teda na nás dvoch," usmeje sa dievčina.
"Na nás a na našu lásku," pridá sa Severus a obaja sa napijú z fľašiek.
"Tak sa do toho pustíme, nie?!"
Obaja jedia a jedia, až majú guľky za ušami. Akoby nikdy v živote nejedli. Hoci, im tie dva dni skutočne pripadali ako večnosť.
"Toto je také chutné," rozplýva sa Raniya s kúskom sladučkej piškótovej torty v rukách.
"Tie jahody sú najlepšie," usmeje sa Severus, jednu vloží do úst jej a druhú sebe.
"Ach, nie, dusím sa, je mi zle, čo im je?" chytí sa zrazu Severus za hrdlo. Raniya je v mihu pri ňom. "Čo sa deje?"
"Jahody," šepne Severus.
"No tak, vypľuj ich, nemôžeš chcieť zase umrieť," zalamuje rukami jeho študentka a odtŕha mu ruky od hrdla.
"Tadá," začne sa smiať Severus, ktorému očividne nič nie je.
"Ty si trdlo," plesne ho Raniya po rukách a odvráti sa od neho.
"Ale, nehnevaj sa. Len som chcel vedieť, ako veľmi ti na mne záleží," pritúli sa k nej Severus.
"Máš fakt čudné nápady. Vieš, ako som sa zľakla?!" nahnevane mu odvetí Raniya a snaží si nevšímať Severusove horúce pery na svojom hrdle.
"Raniya, Raniya, vieš, že by som ťa tu nenechal samu, priveľmi ťa ľúbim," šepne jej do ucha, chytí ju za bradu a otočí k sebe.
"Vieš, čo by som si najviac na svete želal?"
"Čo?" spýta sa ešte stále napajedená Raniya.
"Zostať tu navždy. Postaviť si tu pri tejto vŕbe, pri tomto nádhernom vodopáde domček a žiť tu so svojou krásnou, milovanou ženou. S tebou," nežne ju pobozká. "Každý deň by sme sedeli na brehu, počúvali škovránky, kúpali sa vo vodopáde, jedli naše jahody a milovali jeden druhého," vyznáva sa.
Raniya sa na neho nemôže už dlhšie hnevať. Je to úžasný človek, milujúci, vtipný,odvážny, zodpovedný, romantický.... Čo viac si môžem od života priať?
"Tiež by sa mi to páčilo."
Severus zdvihne ležiaci púčik a zastokne jej ho do vlasov. "Krása. Vieš, čo by som si ešte želal?"
"Nie."
"Byť tu pochovaný. Fakt. Ak by som mal dakedy umrieť, tak by som chcel ako miesto posledného odpočinku toto. Tu si mi povedala, že ma ľúbiš a je to najkrajší deň môjho života."
Raniya na neho dlho pozerá a potom si oprie hlavu o jeho plece. Stúlia sa jeden k druhému a spoločne pozerajú na trblietajúci sa vodopád.
Páčilo by sa mi, plaviť sa po hladine, pohráva sa s touto myšlienkou Raniya a hneď ju aj nahlas vysloví.
"To je dobrý nápad," nadchne sa Severus, vstane a rozbehne sa k neďalekým stromom. Zopár pohybov prútikom a o malú chvíľu je už hŕba polien na kope.
"Som šikovný, však?" uškrnie sa Severus a začne vyrábať malú plť. Raniya sa na neho chvíľu díva s úsmevom na perách, potom sa zdvihne a vydáva sa na pomoc svojmu vyvolenému. O pár minút je loďka na svete. Severus ju pritiahne k brehu, ukloní sa Raniyi a podá jej ruku so slovami: " Nech sa páči, vážená, váš tátoš je pripravený."
So smiechom obaja nastúpia a pomaly sa plavia riečkou, vzďaľujú sa od vodopádu. Na svojej ceste objavia malú srnku, pasúcu sa na trávičke i medveďa, strkajúceho svoje chlpaté laby do včelieho úľa. Popri člne plávajú rybičky s veĺkými očami a čudujú sa, čo je to za drevený zázrak.
Člkári si ľahnú vedľa seba na bok, hľadia si zaľúbene do očí, sem-tam jeden druhému ukradnú bozk. Raniyine srdce plesá. Neverila, že raz zažije takéto šťastie. Pristihne sa pri myšlienke, že si nevie predstaviť svoj život bez Severusa. Prejde ňou triaška, no hneď sama seba upokojuje. Severus bude navždy so mnou, sľúbil mi to predsa! Chytí ho za ruku, prepletie si s ním prsty, chce cítiť jeho prítomnosť.
Severus, akoby jej čítal myšlienky, ju bozká na konček nosa a poznamená: "Vždy tu budem s tebou a pre teba."
Raniya sa mu schúli pod rameno, necháva sa unášať prúdom a hladkať slnečnými lúčmi. Keď otvorí oči, zistí, že slnko je už omnoho nižšie. Postaví sa a hlava sa jej náhle zatočí.
"Zaspala si."
Pozrie na Severusa, ktorý ešte stále leží vedľa nej a usmeje sa.
"Bola to príjemná plavba, no ja som už aj vyhladol."
Raniyi zaškvŕka v bruchu, čo je viac než jasný súhlas a tak sa loďkou vydajú späť k brehu.
Pomaly dojedajú svoje celodenné jedivo a kým skončia, slnko je už dávno skryté za horami. Ich lúčku osvetľuje mesiac. Nebo je pokryté množstvom hviezd. Severus s Raniyou sedia s kolenami pod bradou, obdivujú tú nádheru. Zrazu padne hviezda.
"Padla hviezda, splní sa mi želanie," zvýskne naradostene Raniya. Konečne sa mi to raz podarilo. Zatvára oči a prednáša svoju prosbu. Keď ich otvorí, stretne sa so Severusovým pohľadom.
"Čo si si priala?" vyzvedá.
"To ti teda nepoviem," usmeje sa Raniya. "Nesplnilo by sa."
"Ty si poverčivá?" spýta sa prekvapene Severus.
"Ani nie, no v tomto mám jasno."
"Ále, povedz," provokuje Severus a šťuchá do nej.
"Nie, nerob," myká sa. "To šteklí."
"Aha," zasmeje sa Snape a vrhne sa na ňu. Keď už obaja ledva lapajú dych, Raniya skríkne.
"Dosť už, dosť, prosím!!! Vyhral si. Poviem ti to," dychčí.
Severus, ležiaci na nej, stále čaká. "Potom ti poviem, čo som si želal ja."
"No, tak priala som si, aby..... aby sme sa nemuseli nikdy rozlúčiť," začervená sa Raniya.
Profesorovi znežnejú oči: "To je krása. Ja som si želal presne to isté. Raniya?"
"Hm?"
"Milujem ťa."
Skloní sa nad ňu a začne ju nežne bozkávať. Tieto sladučké bozky oboch napĺňajú, nevedia sa jeden druhého nasýtiť. Severus jej bozkami zmapuje celú tvár, čelo, oči, nos, uši , líca, hrdlo, pery, hrdlo a znovu pery. Už majú ústa celé spuchnuté.
"Keby som mohol, tak ťa unesiem, Raniya, niekam ďaleko, kde by si bola len moja," šepká jej do ucha a ešte raz ju dlho a nádherne pobozká. Potom vstane, podá jej ruku, pobalia všetko, čo si priniesli a ruka v ruke odchádzajú, sprevádzaný mesačným svitom, späť k bielemu domčeku.
Pri lavičke ju ešte raz objíme okolo pásu, pritisne k sebe a venuje jej bozk, sľubujúci rozprávky o láske.
Raniya medzi bozkami poznamená: "Toto boli moje najkrajšie narodeniny."
Severus ju prestane bozkávať, pozrie na ňu: "Ty máš dnes narodeniny? 17 rokov? Vstúpila si do dospelosti! A prečo si mi to nepovedala?!"
"Veď nebolo prečo a vravím ti to teraz. A chcem sa ti poďakovať za nádherný deň."
"Tak všetko len to najlepšie, moja drahá," s úsmevom jej vtisne ešte jeden bozk na pery. "Ja ti ďakujem, že si ma spravila najšťastnejším mužom na svete."
Potichu vchádzajú dnu, aby domácich, ak už spia, nepobudili. No tam ich čaká prekvapenie. Obývačka je celá naruby. Všade neuveriteľný neporiadok a smrad ako po skysnutej kapuste, vyváranej so špinavými, zapáchajúcimi ponožkami.
"Čo sa tu mohlo stať?" primkne sa Raniya k Severusovi.
"To teda neviem."
Severus je vážny.
V rohu izby sa niečo pohne a zastoná. Vo svetle mesiaca vidno siluety postáv. Severus vytasí prútik a stane si pred Ranyiu.
"Kto je tam?"
"Elis a slečna Sally," ozve sa piskľavý hlások.
"Lumos."
Svetlo Severusovho prútika osvetlí Elis, stojacu na stole a Sally, ležiacu na zemi. V jej očiach je mŕtvo a Elis sa tvári rozhodne, držiac v rukách veľký kotlík, z ktorého sa ešte parí.
Ona otrávila svoju pani?!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár