"Áno, dobre si počul, je koniec. Ja...ťa už neľúbim....teda, ach, mám ťa rada, ale len ako svojho dobrého kamaráta. Necítim k tebe nič viac."
"To nemyslíš vážne, však?!"
No Raniyine oči mu dávajú jasnú odpoveď.
"Ty si sa zbláznila. Úplne ti šibe. Kde si bola tie štyri dni? Ja som sa o teba bál, ani som nespal a tu sa milosťpani vráti a len tak mi oznámi, že ma necháva, lebo už nie som dosť dobrý," vybuchne Jake, v očiach sa mu zjaví nenávisť. Raniya podvedome odstúpi. Vedela, že to nebude ľahké, no že to vezme až tak zle, to nečakala.
"Ale Jake...ja som ťa skutočne mala rada, no okolnosti sa zmenili. Nemôžem s tebou zostať, keď ťa neľúbim, bolo by to nefér voči tebe a...."
"Buď ticho.Si trafená, len si ma využila. Kým som si ťa všimol len ja, bol som ti dobrý,ale panička si našla druhého, čo? Kde si bola tie štyri dni?!"
"Prestaň! Nevrieskaj tu po mne!" zdvíha sa v Raniyi hnev. "Pozri, ja viem, čo cítim aj ako sa cítiš ty. Určite si ešte nájdeš iné dievča," snaží sa upokojiť.
"Ale ja chcem teba, nechápeš? Ja ťa ľúbim," zmení tón Jake a v jeho očiach sa zjavia slzy. To snáď nie! Raniya je jeho náhlou zmenou správania zaskočená. Prečo plače. Och, pre Merlina, prečo mi to robí ešte ťažšie?!
"Ale ja už necítim to isté, pochop ma, prosím. Prepáč," šepne Raniya a zberá sa preč. Jake ju chytí za ruku.
"Počkaj! Čo mám urobiť, aby si si to rozmyslela?"
"Nič," odvetí Raniya, chce si vytiahnuť ruku, no Jake ju silno drží.
"Ty si sa buchla do toho starého Snapa,čo?!" zablýska sa mu v očiach. Och, nie, prestaň, prosí v duchu Raniya.
"Veď je to starý chren! Koľko má rokov? 27? Dobrý rozdiel. To je trápne. Uvidíš, nechá ťa a potom budeš za mnou doliezať. Budeš sa mi prosiť, aby sme sa znovu dali dokopy. A on pôjde za ďalšou a potom za ďalšou...."
Neprestal.
Plesk!
Raniya, z celej sily akú v sebe našla, mu vyťala za ucho, vytrhla si ruku a rozbehla sa z triedy.
"Toto ešte budeš ľutovať!" vrieska za ňou Jake ako zmyslov zbavený.
Raniya beží po chodbe, slzy sa jej rinú po lícach. Nikdy si nemyslela, že Jake má v sebe toľko zlosti. Nechala sa vyprovokovať, no tie slová o Severusovi sa jej dosť dotkli. Takto si rozchod nepredstavovala. Raniya je celá zmätená. Nevie, kam má ísť, s kým sa porozprávať. Točí sa okolo svojej osi.
Musím vidieť Severusa!
Rozbehne sa do jeho kabinetu. Bez zaklopania vtrhne dnu, nikde ho niet. Otvorí ďalšie dvere a tu prudko zastane.
Na posteli leží Severus, ticho si pochrapkáva, roztiahnutý na celej posteli, ešte stále oblečený. Raniya si poutiera slzy. Tvár jej znežnie. Aký je zlatý. Taký bezbranný v tom spánku. Ako dieťa. Zatúži si ho pritisnúť na svoje prsia a ískať mu vo vlasoch. Chvíľu na neho láskyplne pozerá, potom si opatrne sadne na posteľ. Musel byť unavený. Vyzuje sa, potichu si ľahne k nemu, pritisne sa čo najbližšie, chce cítiť teplo jeho tela. Posteľ sa pod ňou prevalí a Severus sa strhne. Rýchlo sa posadí, obzerá sa okolo seba. Zrak mu spočinie na Raniyi. Zatvári sa prekvapene.
"Raniya, čo tu robíš?"
Raniya nevie, čo má povedať. Nechce sa jej vyťahovať na svetlo Jakove výbuchy. Radšej by si tu ľahla, počúvala tlkot Severusovho srdca, no on jej to nedovolí. Chytí jej bradu a otočí k sebe.
"Čo sa ti stalo?"
"Ale nič."
"Prečo si plakala? A nevrav, že nie. Vidím to na tebe."
Raniya si povzdychne: "Práve som sa rozišla s Jakom."
Severus na ňu uprene hľadí, slovka neprevraví.
"No a povedal mi nejaké veci, ale to je jedno," pousmeje sa a začne sa obzerať po izbe.
"Nemyslím, že by to bolo jedno, keď ťa to rozplakalo."
"Severus, nechajme to, prosím. Už je to za mnou, chcem byť len s tebou a nejaký hysterický pubertiak mi môže byť ukradnutý. Takže, čo si tu robil? Spinkal?" zasmeje sa.
Severus zdvihne obočie, no nekomentuje jej odpoveď.
"Áno, musel som si pospať. Nejaký som bol nanič, priam som videl dvojmo, tak som sa tu trochu natiahol. A ty si čo robila celý deň?"
"Bola som so Stéphani a poslala som sovu rodičom, že som späť, živá a zdravá. Severus, ja som taká rada, že ťa mám," vyhŕkne zrazu Raniya a objíme Severusa.
"Aj ja som rád, že ťa mám. Môj život bez teba by nemal zmysel," pohladí ju po chrbte.
Raniya vdychuje vôňu Severusovho tela. Je to tak upokojujúce. Nie, určite ma nenechá pre inú. Severus nie je taký. Ach, prečo ma to muselo tak zasiahnuť? Nasadil mi chorbáka do hlavy.
Severusovi zaškvŕka v bruchu. Jeho študentka sa od neho odtiahne.
"Ty si dnes nejedol?" zatvári sa nahnevane, "čo držíš hladovku? Vari chceš ochorieť?"
"Musel som si ľahnúť a na jedlo nezostal čas. Ale teraz, keď si tu," zaiskrí mu v očiach, "môžeme si zajesť spolu." Mávne prútikom a na posteli sa zjaví misa s chlebíčkami, koláčmi a dve fľašky tekvicového džúsu.
"Dobrú chuť."
Obaja siahnu po koláčoch a zapíjajú obľúbeným džúsom.
"Chýbajú mi Salline tortičky a pudingy," ozve sa Raniya.
"Hm, to aj mne," prehltne Severus posledné sústo. "Čo keby sme ju šli budúci týždeň pozrieť?"
"To je úžasný nápad," nadchne sa Raniya. "Aspoň tam nebude taká sama. Mali by sme jej niečo vziať. Čo by to tak mohlo byť?" zamýšľa sa.
"A čo jej chceš zobrať?"
"Nechaj to na mňa," tajomne sa usmeje Raniya.
"Tak? Ako to dopadlo?" opýta sa opatrne Stéphani o niečo neskôr. Spolu s Raniyou sedia v izbe na posteli. Ich spolubývajúca niekam odišla, tak to naplno využívajú.
"No nič moc," vzdychne si Raniya. "Správal sa ako šialený. Vykrikoval mi rôzne vyhrážky a nadávky."
"A?" Stéphani vidí, že Raniyu niečo trápi, no nejako sa jej do toho nechce. "No tak, chceš sa s tým trápiť? Vypovedaná bolesť je polovičná bolesť."
Raniya sa zasmeje. Tá Stéphani s tými jej múdrymi rečami jej fakt chýbala.
"Povedal mi, že ma Severus nechá. Vraj je to veľký vekový rozdiel. Vraj sa mu zunujem a nájde si ďalšiu." Raniyi sa zatrasie hlas.
"Snáď si mu to len neuverila? Pozri," vezme ju priateľka za ruku, "práve si sa s ním rozišla, spôsobila mu bolesť. Jeho ego utrpelo a riadne. Doteraz sa mohol pýšiť úžasným a krásnym dievčaťom, chalani mu závideli a ty si ho teraz nechala. Jasné, že sa bude cítiť dotknutý."
"Ja viem, no to ho neoprávňuje vykrikovať také veci," postaví sa Raniya rozčúlene. "Vraj som trafená a zneužila som ho. Jemu by sa páčilo, keby akože chodím s ním a zároveň aj so Severusom? To by som chcela vidieť!"
"HEJ! Nerozčuľuj sa! Ty to vieš a urobila si právnu vec," upokojuje ju Stéphani. "Nechaj to tak. On vychladne a o pár dní už bude pokoj."
"Len aby."
Raniya stále nie je presvedčená. Videla jeho oči. Neveštili nič dobré.
Večer vo Veľkej sieni je rušný. Na jednej strane Chrabromilského stola sa ozýva tlmený krik.
"Zrátam jej to. Veď ona ešte uvidí."
Raniya veľavýznamne pozrie na priateľku. Tá len mávne rukou.
"Chlapec má silné reči. Nič si z toho nerob."
Na večeru majú lievance s marhuľovým lekvárom. Raniyi to pripomenie posledné raňajky u tety Sally. Čo asi robí? Musím jej zohnať fakt originálny darček. Už to mám!!
Učiteľský stôl je plný. Dumbledore sa nakláňa k profesorke McGonagallovej a niečo jej zanietene vysvetľuje. Vedľa sedí Severus, zamyslene hľadí na dno pohára, tvári sa ustarostene.
Čo ti je, láska? vysiela k nemu Raniya nemé signály, no tentoraz hlavu nezdvihne, ani na ňu nežmurkne.
"Pôjdem už asi spať," vyhlási a vydáva sa sama so klubovne. Dnešný deň jej dal zabrať. Potrebujem sa riadne vyspať. Zajtra zas vyjde slnko, pousmeje sa sama pre seba. A opýtam sa, čo sa stalo. Všetci vyzerali veľmi vážne. A ten darček pre tetu Sally bude jednoducho úžasný. Určite sa poteší.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
tinka246
23. 1.januára 2011 18:01
ja by som asi nemohla chodiť s učiteľom a kukať na neho každý deň pri stole a tváriť sa ako keby nič keď mám okolo neho prejsť
Napíš svoj komentár