"Niečo na ňu vystreklo z akejsi obálky," vysvetľuje bledý Severus a pomáha svojej študentke ľahnúť si na posteľ. Neustále si drží tvár a plače od bolesti.
"Ukáž sa mi, drahá."
Madam Pomfreyová jej odtisne ruky a tlmene zhíkne. Raniya vyzerá ako starena, nešťastne skrížená s niečím ohavným, zoschnutým. Veľké oči plné sĺz hľadia na madam Pomfreyovú a zrkadlí sa v nich strach, bolesť i nádej, že dá všetko do poriadku.
"Neboj, dáme to do poriadku," upokojuje ju Poppy a rozbehne sa do svojej pracovne.
"Raniya, som tu s tebou. Nemusíš maž strach," stisne jej Severus ruku. Raniya neodpovedá, zošúverená pokožka jej v tom zabraňuje.
"Vieš, kto to urobil?"
Raniya prikývne. Pokúsi sa pohnúť perami.
"Jake."
Je to len tichý šelest, no Severus to počul. Zbledne od zlosti.
"Jake? Ten naničhodník! Neboj sa, ja to už vybavím, hneď," pobozká ju na zošúverené líce a vybehne von práve keď sa vráti Poppy. V rukách má dve škatuľky akejsi masti a fľašku tekutiny farby hlienu.
"Trochu ťa týmto ponatieram. Síce to smrdí, no musíš to vydržať. A toto vypiješ celé. Vráti ti to tvár do poriadku, ale musíš tu dnes zostať." Pomôže jej prezliecť sa, podá jej všetky medikamenty a potom prinesie ešte jeden, aby si pospala. Bolieť ju to však bude aj tak.
Severus sa rúti chodbami. Vletí do Veľkej siene ako boh pomsty. Rozhliadne sa. Zbadá Stéphani, ešte stále sediacu za stolom. Je pri nej profesorka McGonagallová.
"S týmto musíme ísť za Albusom, to takto nejde," začuje Minervu, keď podíde k nim.
"Ako je na tom?" spýtajú sa dvojhlasne.
"Poppy ju už dá do poriadku. Vravela niečo o nejakých mastiach, keď som odchádzal. Mňa však zaujíma, prečo to urobil," chce vedieť a zabodne pohľad do Stéphani.
"Pretože sa s ním rozišla. Povedal jej, že jej to zráta.Nemáme dôkaz, no určite to urobil on."
"Zabijem ho," šepne nevraživo Snape. "Roztrhnem ho ako hada. Kde je?"zreve.
"Profesor Snape, ovládajte sa trochu," napomenie ho Minerva, no to už Severus letí cez dvere do Chrabromilskej klubovne.
Hneď ako ho Tučná pani pustí dnu, vyhodí celú klubovňu preč. Vlastne sa nemusí ani namáhať. Všetci, keď vidia Snapa, bledého s kvapôčkami potu nad perami a jediným pohľadom schopného zabiť, sami utekajú von. Spoza dverí sa ozve rev.
"Čo si jej urobil? Priznaj sa!!!"
Jake je očividne schladený zo svojho víťazstva, pretože počuť len nejaké koktanie.
"To určite! To by ti neuveril ani troll! Keby si nebol úbohý študentík, si už dávno mŕtvy!! Počuješ?! A za toto strhávam Chrabromilu 300 bodov, do konca roka si u mňa po škole a samozrejme, neminie ťa trest u riaditeľa! Toto ti len tak neprejde!"
Ozve sa hlasné au, rozletia sa dvere na portréte, zopár žiakov bleskurýchle odskočí od dverí a Severus takmer beží dlhou chodbou do riaditeľne.
Tam sú už zhromaždení všetci učitelia.
"Samozrejme, bude disciplinárne potrestaný. Napíšem aj rodičom. Toto sa tu ešte jakživ nestalo." Dumbledore je znepokojený.
"Severus, kde si bol?"
"Vybaviť si to s mladým pánom Morrisom." Všetci uprú zrak na neho.
"Dúfam, že si nevykonal žiadnu hlúposť."
"Nanešťastie nie, držal som sa. Strhol som mu 300 bodov, je celoročne po škole. A vylepil som mu," dodá šeptom už len pre seba, no Albus ho začul.
"Dobre, ostatní môžete ísť, ja sa ešte potrebujem rozprávať so Severusom." Učitelia postupne odchádzajú a keď posledný zavrie dvere, Dumbledore sa otočí k Severusovi.
"Severus, nesmieš konať unáhlene..."
"To nebolo unáhlene. Ja veľmi dobre viem, čo som urobil a aj prečo. A urobil by som to znova," skočí mu do reči.
"Máš ju rád, no snáď nechceš, aby na teba podali sťažnosť? Tým by si Raniyi veľmi nepomohol." Severus mlčí. Adrenalín mu ešte stále pulzuje v žilách.
"Áno."
"Som rád, že súhlasíš. Tak, teraz si choď dať trebárs studenú sprchu a na dnes máš voľno. Ja si s tým poradím," prepustí Albus Severusa.
Severusove kroky vedú do ošetrovne.
Vo dverách ho zastaví madam Pomfreyová. "Teraz spí. Dala som jej odvar spánku, nech ju to toľko nebolí. Ten, čo jej to poslal, musel byť riadne pomstychtivý. Dosť som sa natrápila, kým som ju celú ponatierala. No bude znovu taká, aká bola."
"To som rád," pozdvihne Severus kútiky úst. Podíde k Raniyinej posteli, na tvári sa mu usídli nežný úsmev. Raniya pravidelne dýcha, hlavu ma obviazanú množstvom obväzov. Chytí ju za ruku.
"Budem tu s tebou. Len pekne spi. A keď sa preberieš, budeš znovu zdravá."
S láskou na ňu hľadí, hodiny plynú. Keď ho večer Poppy vyháňa vyspať sa, len s veľkou nevôľou odchádza do svojho kabinetu. Radšej by sedel pri svojej študentke, dával na ňu pozor, pozoroval ju. Poppy však trvá na tom, že si musí oddýchnuť aj on a ona tiež potrebuje pokoj a samotu.
"Nemusíš mať strach, bude v dobrých rukách," potichu za ním ešte zavolá, podíde k pacientke, skontroluje obväzy a vráti sa do pracovne.
Niečie prsty sa dotýkajú Raniyinej tváre. Prechádzajú po obväze, skúšajú pevnosť, chcú ho odtiahnuť, no nedarí sa im to. Prsty sú skrehnuté, stuhnuté, obväz silný, sťahujúci. Raniya položí ruku späť na posteľ. Spomienky na včerajší večer sa jej vracajú ako guľôčky na korálikoch, zapadajú do seba. Sovy. Obálka. Tekutina. Bolesť. Jakove oči. Nemocničné krídlo. Tma.
Chce niečo povedať, no ústa má stále stuhnuté, nemôže vydať ani hláska. Zrazu začuje kroky.
"Slečna Richmondová, už ste hore? Výborne. Hneď sa vrátim a pozrieme sa na to," ozve sa nežný hlas.
Raniyina myseľ pracuje na plné obrátky. Cíti ako sa jej život vracia do žíl. Akoby sa práve vrátila z dlhej cesty, oddýchla si a teraz je pripravená znovu ťažko pracovať. Znovu kroky. Jej hlavy sa dotknú jemné ruky.
"Zodvihnite trochu hlavu."
Raniya urobí ako jej kážu. Tlak na tvári povoľuje. Po pár minútach obväz padne z jej hlavy a do očí jej udrie silné, žiarivé svetlo. Slnko. Pozrie vpravo. Madam Pomfeyová na ňu spokojne pozerá.
"No a zase ste taká pekná ako ste boli. Ešte si ale zo dve hodinky poležte a potom budete môcť ísť,"pousmeje sa a odnáša obväzy.
Raniya sa dotkne tváre. Pokožka je znovu hladká a pružná. Odľahne jej. Vtom sa opatrne otvoria dvere. Raniya sa obzrie. Vo dverách sa zjaví hlava jej priateľky Stéphani. Úsmev im skrášli tvár.
"Raniya! vyzeráš perfektne!" zvýskne jej kamarátka a rozbehne sa k jej posteli.
"Vyzerá dobre, no aj tak musí ešte vypiť toto," vstúpi Poppy do izby.
"A čo je to?"
"To je na stiahnutie ciev na tvári."
Raniya teda poslušne vypije horkú tekutinu, zatvári sa znechutene.
"Ran? Teda, Snape narobil riadny poriadok."
Raniya na ňu s očakávaním pozrie.
"Vraj vyplieskal Jaka v našej klubovni. Strhol mu 300 bodov a je celý rok po škole."
"No vau," zasmeje sa Raniya, no potom jej úsmev pohasne. "Prečo to urobil? To skutočne tak ťažko niesol? Ako som to inak mala skončiť?"
"Netráp sa tým. Dumbledore mu má tiež niečo ako trest udeliť. A myslím, že Jake sa už k tebe ani nepriblíži. Snape si ťa totiž stráži ako oko v hlave. Mňa sem včera nepustili, no on tu zrejme sedel celý deň. Na vyučovanie už neprišiel a až večer sa vracal do hradu."
Znovu sa otvoria dvere.
"Severus," šepne šťastne Raniya. Pobehne k nej.
"Raniya! Už ti je lepšie?" objíme ju.
"Áno, cítim sa dobre," usmeje sa Raniya. "Môžeme ísť k tete Sally."
"To neprichádza do úvahy," rezolútne odmietne Severus.
"To práveže prichádza do úvahy. Nič mi nie je, mala som len obhorenú tvár..."
"Len! Prosím ťa, Raniya, počúvaš sa vôbec?" skočí jej do reči.
"Áno, len. Pôjdeme ju navštíviť. Plánovali sme to a nič ma od toho neodhovorí."
Severus na ňu mlčky hladí, nakoniec prikývne. Keď ich Poppy prepustí, rozídu sa so Stéphani a Raniya jej v rýchlosti vysvetlí situáciu. Stéphani sa nápad pozdáva.
"To je skvelý darček."
"Ja viem," pritaká so smiechom a po vzdialení od hradu a z dosahu ochranných kúziel sa spoločne odmiestňujú.
Po dopade na zem sa ich srdcia znovu naplnia radosťou. Prostredie je rovnako krásne ako bolo pred niekoľkými dňami. Vdýchnu čerstvý vzduch a ruka v ruke kráčajú bielym chodníkom.
Dom stojí pred nimi v plnej kráse. Zaklopú. Znovu musia chvíľu čakať a keď sa otvoria dvere, vrhne sa na Raniyu niečo malé a pojašené.
"Slečna Raniya, vy ste sa vrátili! Pani o vás neustále vravela, vraj prídete! Ja som nečakala, že dodržíte sľub," dodá ospravedlňujúco Elis.
"Elis, ako by som to tu mohla opustiť a nevrátiť sa ? Tu som bola šťastná a vy dve ste mi nesmierne chýbali."
"Mladý pán Severus, vitajte, poďte ďalej," pozýva ich Elis a zatvára dvere.
Vstúpia do obývačky. Je tam príjemne teplo. Sally sedí v kresle s privretými očami, no keď začuje šuchot, pootvorí ich. Keď zbadá návštevu, vzpriamene a so široko otvorenými očami si sadne.
"Deti moje! Vy ste prišli!" vystrie k nim ruky a obaja podídu bližšie.
"Tak teta Sally, prišli sme vás navštíviť. Sľúbili sme to predsa."
"Elis! Dones chytro niečo na stôl!"
No Elis nebolo treba hovoriť. V tej chvíli už prinášala ich povestné pudingy a piškótové tortičky.
"Len sa ponúknite a porozprávajte mi, čo máte nového."
Severus s Raniyou sa pustia do rozprávania, prekárajú sa, predbiehajú, kto povie viac, ani malé deti.
"A teta Sally, mám pre vás jeden darček, no je len na vás, či ho prijmete," ozve sa Raniya po chvíli.
"Darček? A a aký?" prekvapene sa spýta Sally, v očiach sa jej zjaví očakávanie.
"Ak budete súhlasiť, zostávala by som tu na víkend a robila vám spoločníčku."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár