Raniya prikývne. Zmocňujú sa jej pochybnosti. Nebol to dobrý nápad? Prečo na mňa všetci tak pozerajú? Myslela som, že to bude vynikajúca myšlienka, no nezdá sa. Fajn, tak to odvolám.
Severus si ju tiež zvláštne premeriava, Elis na ňu hľadí bez žmurknutia, Sally vyzerá, že sa každú chvíľu rozplače. Raniya otvorí ústa, že to odvolá, keď tu sa Sally ozve.
"Dieťa moje! Ty si skutočne jedinečná. Takýto nádherný darček som za celý svoj život nedostala a to žijem už pomerne dlho."
Raniya sa rozžiari: "Tak beriete?"
"Samozrejme! Elis, však nám tu bude úžasne? Výborne, tak môžeš spávať v tej izbe, kde si aj bola na poslednej návšteve."
Sally sa ešte chvíľu rozplýva, potom vyskočí, že keď tu už sú, urobí slávnostnú večeru. Pošle ich von, vraj nech sa nadýchajú čerstvého vzduchu a uteká s Elis do kuchyne. Raniya ju poslúchne, vybehne von, sadne na lavičku, Severus za ňou.
"Tým darček som prekvapila aj mňa," ozve sa.
"Vieš, dlho som rozmýšľala, čo by bolo najlepšie. Čo by ju urobilo šťastnou? A darčeky majú robiť radosť," usmeje sa Raniya.
Severus vyzerá, že sa už-už rozosmeje. "Máš aj povolenie?"
"Jasné, bola som za Dumbledorom, všetko mu vysvetlila a on priam nadšene súhlasil. Čo je?" spýta sa, keď je viac než jasné, že Severusovi trhá kútikmi od smiechu.
"Nič,"rozosmeje sa zo srdca, smiechom neskonale šťastného človeka. Po chvíli sa k nej priblíži, pozrie jej do očí: "Naozaj nič. Smiech bol zo šťastia, že som si tak dobre vybral. Si to najúžasnejšie dievča pod slnkom a ja som ten najšťastnejší muž, lebo môžem s tebou tráviť čas a darovať ti svoju lásku." Objíme ju a v objatí sledujú okolitú prírodu a počúvajú hrmot, ktorý sa ozýva z domu. V kuchyni znie hlasný spev, buchot hrncov a smiech.
Toľko radosti. jeden darček darovaný z lásky. Spraví tak radosť druhému. A tak často sa ten, čo daruje, cíti ešte lepšie ako obdarovaný. Dávať dary je úžasné. Raniya si hneď zaumieni, že vo svojom živote podaruje čo najviac vecí, nech môže vychutnávať ten opojný pocit šťastia.
Po chvíli na nich z okna zakričí Elis, že môžu prísť k stolu. Sally má rozžiarené oči, na sebe šialene farebne skombinovanú zásteru, na tvári úsmev od ucha k uchu.
"Sadnite si. Spravila som vám také špeciálne jedlo. Je to mäso z jedného zázračného tvora, má liečivé účinky, človek je po ňom taký uvoľnený a všetky neduhy sa stratia. Usmažila som ho a do vnútra som poukladala jahody. Mäso nasiakne tou sladkou chuťou, preto sa budete zalizovať až za ušami."
Raniya sa musí usmievať. Pustia sa do jedla a skutočne sa rozplývajú.
"Teta Sally, je to skutočne úžasné, musíte mi dať recept."
"Dám holubička moja, dám. Budeš to môcť variť svojmu manželovi. Vieš, láska ide cez žalúdok," žmurkne na ňu veselo Sally. Severus pozrie na Raniyu. Len na malú chvíľočku a potom sa odvráti.
Po obede pomáha Raniya odpratať Sally zo stola, Elis sa vyberie nabrať čistej vody z jazierka a Severus si v obývačke prezerá Denného Proroka. Takmer domáca idyla. Raniya rozpovie, čo sa jej stalo, keď sa rozišla s Jakom a Sally sa nestačí čudovať. Za jej časov to buď brali normálne, alebo si vzali toho istého aj za manžela.
"Aj my s Richardom. Boli sme nádherná dvojica. On mal kučeravé husté vlasy ako žúžoľ, oči ako trnky, snedú pokožku a taký žiarivý úsmev, že vždy, keď sa na mňa usmial, roztiasli sa mi kolená. Spoznali sme sa ešte na škole. Ja som tiež nebola škaredá, no spoločnosť nám veľmi nepriala. Mal priveľa obdivovateliek, no čuduj sa svete, všimol si ma a dali sme sa dokopy. Tak rád mi nosil kvietky, dokonca mu to vydržalo aj po svadbe. Vzali sme sa však potajme. Vieš," sprisahanecky na ňu pozrie, "on bol z bohatej čarodejníckej rodiny a my sme vtedy nemali peňazí na rozhadzovanie. Najprv to jeho rodičia nevedeli prehltnúť, no potom, keď videli svoje vnúčatko, zmenili názor." Sally sa odmlčí, spomienka na Lilien ju trochu rozochvela.
"Prijali sme Elis, akurát ju niekto prepustil. Ktovie prečo, veď je úžasná, inú pomocnicu by som si sem už nevpustila. Stála pri mne vždy, keď som to potrebovala." Sally pozrie na Raniyu.
"A čo ty a Severus? Nepúšťaj si ho, je to krásny mladý muž a vidno mu na očiach, že zbožňuje aj zem, po ktorej kráčaš."
Raniya sa usmeje: "Nemám v úmysle poslať ho preč, či prepustiť inej."
"To je dobre, to je dobre." Sally na ňu chvíľu zvláštne hľadí, potom sa zdvihne zo stoličky. "Som unavená, idem si na chvíľu ľahnúť." Pomaly odkráča do svojej izby, Raniya osamie v kuchyni. Cíti sa zvláštne. Smútok jej začne obaľovať srdce. Schúli sa na stoličke a pozerá na malú muchu, lezúcu po stole. Po chvíli jej niekto jemne položí na plecia ruky.
"Cítiš sa zle?" spýta sa Severus nežne.
"Nie, len.... ja ani sama neviem. Zdá sa mi nespravodlivé, že niektorým sa v živote až neúnosne darí, všetko čoho sa chytia priam rozkvitá pod ich rukami a iní ľudia, hoci sú omnoho lepší majú v živote toľko trápenia a bolesti. Ako teta Sally!" vybuchne.
"Raniya," šepne Severus, sadne si na druhú stoličku, pritiahne Raniyu na svoje kolená. "Raniya, to nesmieš takto brať. Možno to vyzerá, že majú viac šťastia ako iní a predsa nemusia byť šťastní. Možno trpia. Nedostatkom priateľov, lásky, porozumenia. Takých ľudí veľmi druhí neobľubujú, závidia im a oni, hoci možno ani nechcú, majú všetko a zároveň nič. Ľudia ich opúšťajú, nerozprávajú sa s nimi. No ľudia, ktorí sú životom skúšaní, sú duševne vyzrelí, lepšie sa vyznajú vo svete, vedia, čo je dobré a čo zlé."
Pohladí ju po líci.
"Sally by možno nebola taká milá a vnímavá, keby nezažila to čo zažila. A ty si jej nesmierne pomohla. Pripomínaš jej dcéru, s ktorou nemohla zažívať každodenné strasti a zrazu sa objavíš ty. Dokonca jej ponúkneš ten najvzácnejší dar. Seba. budeš s ňou tráviť svoj drahocenný čas," pousmeje sa Severus, bozká ju na konček nosa. " Ona už nebude taká osamelá a nešťastná a ty budeš mať dobrý pocit. Obom vám to niečo prinesie. Jednoducho, každý v živote zažije dobré aj zlé veci a len vlastnou snahou to môžeme zmeniť."
"Severus, to bolo krásne povedané," pozrie mu do očí. "Máš pravdu."
"Ja viem," žmurkne na ňu. "Niekedy tu s tebou zostanem, súhlasíš?"
"To by bolo úžasné......Nejdeme sa prejsť?" napadne Raniyi po chvíli. Vo dverách stretnú Elis, ktorej to nevadí a tak sa v objatí prechádzajú okolo domu, zájdu do lesa, navštívia i svoj obľúbený vodopád.
Keď sa večer vrátia, všetci spoločne sa navečerajú lievancov a každý sa uloží do "svojej" postele. Severus ešte pošle Albusovi správu o tom, kde je a vrhne sa do ríše snov. Dopoludnia sa ešte všetci spolu prekárajú, no potom musí Severus odísť. Raniya teda zostáva v bielom domčeku a spolu so Sally a Elis sa púšťa do úpravy záhradky, ktorú Sally tak zbožňuje a chce sa o ňu starať vlastnými rukami. Strávia prekrásny víkend a keď sa v nedeľu lúčia, ani jedna sa nevie dočkať, kedy nastane ďalší.
Raniya sa odmiestni tesne pred školskú bránu, kde ju už čaká Severus ako sa dohodli, aby odstránil kúzla. Spoločne vojdu do školského areálu a aspoň chvíľu si vychutnávajú prítomnosť jeden druhého, lebo nadchádza ďalší týždeň, začína vyučovanie a času bude znovu čoraz menej a menej.
Po chodbách ešte stále pobehujú nejakí žiaci, takže Severus ju odprevadí len po schodište a potom sa s úsmevom na perách vracia do kabinetu, pripraviť si nejaké testy na ďalší deň. Okoloidúci žiaci vyjavene hľadia za Snapom a nemôžu uveriť tomu, čo práve videli . Profesor elixírov, ten mrzutý chlap v čiernom sa usmial! To je neuveriteľné! Nakoniec však usúdia, že sa asi iba prejedli a preto vidia také čudné veci a všetci sa rozídu do svojich fakúlt.
"Ahoj."
Raniya naďabí na svoju kamarátku v ich izbe. No nie je sama, je tam s nimi aj ich "obľúbená" spolubývajúca Zita. Spoza hrubého obočia na nich zamračene pozrie a aj naďalej listuje v akejsi pokrčenej knihe.
Stéphani naznačí znechutený pohľad a usmeje sa: "No čo, vyliečená?!"
"Úplne," povie Raniya a po očku sleduje Zitu, ktorá natŕča uši, aby čo najviac počula.
"Pôjdeš so mnou ešte do knižnice? Potrebujem niečo na transfiguráciu." Stéphani prikývne, že rozumie a obe utekajú z klubovne. Vymieňajú si novinky: Jake chodí značne primrznutý, Elisa dostala novú metlu(ktovie načo, keď metlobal neprebieha) a vraj videli nejakých smrťožrútov o 30 km ďalej na sever.
"Hm, ktovie, čo tam robili," zamýšľa sa Raniya, urobia 3 koliečka po hrade a vrátia sa do izby. Keď si líhajú spať, Zita ešte stále šuští so stránkami knihy.
Celý týždeň sa nič zvláštne neudialo. Až v stredu. Sovy priniesli poštu, ktorá rozpútala živú debatu. Z obálky Denného Proroka sa vyškieralo veľké zelené znamenie smrťožrútov a pod tým veľký nápis:
TEN-KOHO-NETREBA-MENOVAŤ OPAŤ VRAŽDIL
Včera, 16.11.2002 sa neďaleko Londýna v malej dedinke stala obeťou
známa čarodejnica Izina Richardsová. V dome boli stopy po boji
a nad domom visela veľká zelená lebka. Našli ju tam susedia, keď ich vyrušila zelená žiara.
"Bojíme sa. Veď-Viete-kto bol tu, hneď vedľa, mohol pokojne zabiť aj nás.
Ktovie, prečo sa rozhodol odstrániť práve ju," povedali znepokojení susedia, ktorí si neželajú byť menovaní.
Je teda jasné, že Ten-Koho-Netreba-Menovať po niečom ide, len verejnosť
stále nevie po čom. V našej rubrike budeme prvidelne prinášať nové správy.
Zatiaľ buďte ostražitý, nevychádzajte po zotmení von a už vôbec nie bez prútika.
A na záver, venujme minútu ticha zosnulej Izine Richardsovej.
"Čudujem sa, že ten pisateľ nebol ešte odstránený. Takto priamo obviňovať," šepla Raniya. Pri učiteľskom stole bola tiež vášnivá debata. Bude treba posilniť kúzla, chrániace hrad.
Počas týždňa sa už žiadne znepokojivé správy nedoniesli, zdalo sa, že Voldemort sa upokojil a ak aj nie, aspoň nerobil rozruch medzi čarodejníkmi. Dni plynuli. Raz skoro ráno, začiatkom decembra, sa Raniya prebudila s tým, že sa jej šla hlava rozletieť. Cítila sa ako zbitá a možno mala aj horúčku. izba sa s ňou točila a hoci ležala v posteli, zakrytá až po bradu, drvila ju zimnica. Toto nie je dobré, pomyslela si Raniya. Dnes však na vyučovanie pôjdem, nemôžem vynechať ten dôležitý test. Sťažka sa posadila na posteli, poškriabe si bradu. V tej chvíli rozlepí oči aj Stéphani.
"Ran?Je ti zle? Si nejaká bledá."
"Je mi nanič, ale to prejde. Dúfam."
Začne sa pomaly obliekať, ruky ju neposlúchajú. Kamarátka na ňu chvíľu znepokojene pozerá a keď sa oblečie, odnesie jej aspoň tašku s knihami.
Kým sa Raniya priplazí do Veľkej siene na raňajky, pot jej steká po chrbte. Zvalí sa na stoličku a takmer znechutene hľadí na pokrútené párky. Oprie si hlavu o dlaň a pichá do nevinných raňajok.
"Si si istá, že nechceš ostať v izbe? Neuraz sa, no vyzeráš strašne," ozve sa Stéphani. Raniya neodpovedá. Okolo nich sa mihne Severus.
"Úsmev," zakričí jej, keď vidí ako zúbožene sa tvári.
Raniya vykúzli len akúsi grimasu a naďalej pozerá na párky, Severus len zdvihne obočie, viac nestíha, lebo riaditeľ ho netrpezlivo očakáva pri stole. Má naliehavé správy. Potom sa pri nej zastavím.
"Myslím, že dnes nebudem jesť," odtisne deravé párky a tak spolu so Stéphani odchádzajú na prvú hodinu.
V ten deň je to utrpenie. Raniya sa neustále ošíva v lavici, a keď konečne skončí 4.hodina a test tiež, ďakuje nebesiam, že je ešte nažive. Zastavia sa na záchodoch a Raniya sa prezerá v zrkadle. Neustále ju svrbí brada i pokožka pod vlasmi.
"Nemám tu nič?"
Stéphani sa jej prizrie. "Máš tam akýsi pľuzgierik. Ukáž?! Aj vo vlasoch! Raniya, ty máš asi ovčie kiahne!" vyvalí oči.
"Čože?" zhrozí sa Raniya. Naozaj. Hlavu pod vlasmi má celú pokrytú pľúzgiermi. Ó nie.
"Ideme do nemocničného krídla. Kde si to mohla chytiť? Teraz sa uleješ aspoň na 2 týždne." Z víkendu so Sally nebude nič. Madam Pomfreyová ju vôbec nepoteší, keď poznamená, kde doteraz bola, keď má teplotu 39,5°C. Rýchlo ju uloží do postele, prinesie jej elixír proti svrbeniu a horúčke.
"Toto vypiješ. Žiadne škriabanie a budeš spať. Môžem ti to urýchliť asi tak na 1,5 týždňa."
"Úžasné," sťažuje sa Raniya a chystá sa poškriabať na čele. Stéphani ju plesne po ruke.
"Žiadne škriabanie," pripomenie jej, "budeš mať jazvy. Musím ísť na vyučko, no potom sa vrátim."
Keď sa však vrátila, vstúpiť dnu mohla až potom, keď Madam Pomfreyovej sľúbila, že kiahne už mala. Raniya tvrdo spala. Tvár mala pokrytú pupáčikmi. Na ďalší deň to bolo oveľa horšie. Veľké pľuzgiere, naplnené hnisom a vodou, špatili Raniyinu inak peknú tvár.
"Ahoj," trpiteľsky sa usmeje na kamarátku. Horúčka jej od včera klesla.
"Prepánajána," zvolá, "je to desné!"
Raniya sa uškrnie. "Čo nové?"
"Veľa toho nie je.Akurát Snape nebol včera na hodine."
"Nie?"
"Nie, vraj ho Zita videla ako odchádza von z hradu a odvtedy sa nevrátil. Ani na večeri a raňajkách nebol."
Kam šiel?
"Stačí, stačí, už si tu príliš dlho, pacientka potrebuje pokoj!" vyhadzuje Stéphani Poppy.
Ale ja potrebujem rozptýlenie, hnevá sa Raniya, no to už má v ústach teplomer.
A takto to pokračuje celé dva týždne. 1,5 nestačilo. Pre Ranyiu to boli najdlhšie dni v jej živote. Návštev mala veľmi málo, vždy mohli len na 10 minút, aj to len tí, čo už kiahne mali. A po Severusovi ani stopy. Raniya sa už riadne znepokojovala.Nijaké správy. Kde je? Tak dlho. Keby mohla, šla by ho hľadať, no Poppy na ňu podozrievavo pozerala, aj keď šla len na záchod. tvár mala najhoršiu. Jednu chrastu si strhla a medzi očami jej ostala malá dierka. Na rukách a tele ich mala pomenej, no stále nebezpečne veľa.
Keď po dvoch týždňoch prehadzovania sa na posteli s horúčkou,vyšla z ošetrovne, takmer utekala kade-ľahšie. Severus stále nebol v škole a Raniyino srdce zvierala úzkosť. Kam sa podel? Nemal ani hodinu, zastupoval im Flitwick. Večer, keď si chcela ochladiť čelo, oprela sa o chladivé sklo okna, uzrela tmavú postavu v plášti, ako sa pomaly tacká k hradu. Z prútika jej vyšľahlo striebristé svetlo a postava zmizla v hrade. Raniya nemohla spať a keďže dávno nezažila nič vzrušujúce, vybrala sa obzrieť si neznámeho návštevníka. Nazrela dolu schodmi a na prízemí zbadala okraj čierneho plášťa. Osoba sa tackala po chodbe. Raniya opatrne a potichu zbehla dolu. Postava mierila k žalárom. Žeby to bol Severus? Ale on je vyšší. Prečo tak kríva? Musím zistiť, kto to je! Smrťožrút?
Odhodlane pristúpi k dverám, v ktorých návštevník zmizol, stisne kľučku a roztvorí dvere. Tu sa jej naskytne hrozný pohľad. Na stoličke skutočne sedí Severus, v tvári celý biely, sťažka dýcha, oči má privreté. Raniya sa zhrozene nadýchne, keď pozrie na jeho habit. Je celý od krvi, na hrudi je dodriapaný, krv sa valí prúdom von z rán. Zdá sa, že Severus Snape umiera.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
OMGGGGGGGGGGG! veru toto nikto nebude celé čítať serem to, idem het...