***
Posledný víkend pred Vianocami.
Väčšina žiakov z toho mála sa rozhodla odísť, zostala len hŕstka siedmakov, šiestakov a traja štvrtáci. Hagrida bolo každé ráno vidieť, ako si obzerá jednotlivé stromy v Zakázanom lese a škriabe sa na brade. Sneh ľahučko dopadal na zem, okolie vyzeralo ako pocukrované a hoci udrela tuhá zima, v hrade bolo teplúčko. V každej triede bol zapálený ohník v krbe, dokonca aj duchovia, vznášajúci sa po chodbách, vyžarovali akúsi zvláštnu žiaru, ktorá hriala. Hradom sa nieslo radostné očakávanie Štedrého dňa aj napriek tomu, že takmer každé ráno sa dozvedali hrozné novinky o tom, kde a ako niekoho zabili.
Severus sa po svojej potýčke s neznámym tvorom zotavoval veľmi dobre a tak sa rozhodol, že najbližší víkend strávi spolu s Raniyou v Dessireé Artemis, lebo Vianoce chceli stráviť v Rokforte.
V sobotu ráno sa odmiestnili k domčeku. Na okamih im scenéria vyrazila dych. Okolie bolo ako posypané múkou, omrznuté vrcholky stromov sa leskli v slabom slniečku a pripomínali obrúsené diamanty. Keď sa dostali do vnútra, nadšená Sally im zvestovala, že mala chuť na vianočné prostredie, a keď už idú tie sviatky, tak sa rozhodla skrášliť okolie jej milovaného domčeka.
"Môžem si meniť prostredie aj počasie ako chcem, na to je tento domček stavaný," vysvetľovala im. "Ja mám najradšej slnko, rozkvitnuté kvietky, no uznávam aj sneh. Je krásna taká prechádzka po snehu, keď vám vločky dopadajú na tvár, sneh vrždí pod nohami a vy ste v objatí milovanej osoby. My s Richardom sme toto praktizovali každý Štedrý večer."
Sally sa nostalgicky zapozerá do diaľav, no po chvíli vyskočí, pripraví všetkým horúci čaj, aby sa zahriali a vytiahne ich obľúbené spoločenské hry, ktoré už majú všetky možné pravidlá, len nie tie, čo sú pôvodne stanovené.
Tento víkend sa s nimi rozhodne stráviť aj Gellert Grindelwald. Raniya s ním bola asi dvakrát od ich prvého stretnutia, vždy keď sa na pol dňa zastavil u svojej tety. Často sa mračil, niekedy mal priam krvilačné názory, no aj tak Raniya vycítila, že niekde v hĺbke duše sa skrýva mäkkosť a láska. Možno úplne maličká, ale predsa.
Všetci piati sedia v obývačke a popíjajúc horúci čaj sa striedajú v predpovediach, kto čo dostane ako darček. Sally sa rozhodne pripraviť nejaké občerstvenie. Keď sa Raniya postaví, že jej pomôže, vsunie ju späť do kresla.
"Len seď, debatujte ďalej, o chvíľu som späť."
Keď sa za ňou zavrú dvere, po niekoľkých sekundách nastane ticho, akoby práve Sally bola tou spojkou a bez nej nemala žiadna konverzácia zmysel.
Zrazu sa ozval Severus: "Pán Grindelwald? Chcel by som sa vám poďakovať za záchranu života. Asi by som to tam sám nezvládol."
"Nie je začo. Pravdepodobne ste konali na Albusov príkaz." Severus prikývol.
"Albus vždy dokázal zložité a nebezpečné veci preložiť na plecia druhých ľudí," povedal zamračene.
"Ja som s tým súhlasil," ohradil sa Severus.
"Vie to tak podať. Veľmi dobre vedel, že je to nebezpečné."
"On predsa nemôže odbehovať všade, je veľa vecí, čo treba riešiť," zamieša sa do toho Raniya, nechápajúc, čo má Gellert zrazu proti Dumbledorovi, hoci v kútiku duše s ním musí súhlasiť.
Grindelwald len prikývne a mlčí. V obývačke je ťaživé ticho. Príchodom Sally si všetci vydýchnu úľavou.
"Spravila som nejaké chlebíčky a pudingy," švitorí Sally, nevšímajúc si ticho v izbe.
"Výborne,"ozve sa Raniya, čím preruší napätie a všetci začnú vychvaľovať Salline pudingy.
Večer v posteli nemôže zaspať, v hlave sa jej premieta dnešný rozhovor. Myslela si, že Dumbledore s Grindelwaldom vychádzali dobre, no teraz sa zdalo, že Gellert má nejaký problém. Žeby sa dozvedel niečo, o čom oni ešte nevedia? Čo robil medzi smrťožrútmi? Keď nakoniec po ňu prišiel anjel noci, uvrhol ju do znepokojivých snov o zázračných tvoroch, Dumbledora, ktorý na ňu pokrikoval, že to nestihne a Raniya ani netušila čo. Potom k nej prišiel Grindelwald a oznámil jej, že bude mať svadbu a ženích bude Voldemort.
Keď konečne svitlo ráno, Raniya takmer nadšene zbehla dolu schodmi, aby sa zbavila nočných prízrakov. V kuchyni našla iba Elis, ktorá sa zvŕtala pri sporáku.
"Slečna Sally ešte spí. Mala ťažkú noc," dodala vysvetľujúco Elis, načo Raniya s porozumením prikývla. Záchvat.
"A Grindelwald?"
"Odišiel zavčas rána. Mám odkázať, že vám želá príjemné sviatky."
"Ďakujeme," zamumle si Raniya skôr pre seba. Odľahlo jej, že sa s ním nemusí stretnúť.
"Idem na chvíľu von, len sem pred dom," povie Ranyia a vychádza sa nadýchať čerstvého vzduchu. Do rána znovu snežilo, obloha je ešte trochu zatiahnutá. Na parapete je vrstva snehu a na nej odtlačky nožičiek nejakého vtáčaťa. Raniya chvíľu pozoruje okolie, potom zavrie dvere a šúchajúc si ruky si sadá k čerstvým raňajkám. Po chvíli sa zjaví aj rozospatý a strapatý Severus.
"Deti moje, dobrú chuť," objaví sa aj Sally, v očiach má ešte stopy po noci.
Celý víkend s ňou nebola takmer žiadna reč. Keď v nedeľu večer odchádzali, znepokojená Raniya bola rada, pretože tento víkend v sebe skrýval mnohé nepríjemné vibrácie. Pri rozlúčke mala Sally roztržitý pohľad, strhávala sa a tvárila sa veľmi nešťastne.
"Neviem, či sme jej tentoraz viac neuškodili ako pomohli," povedala Raniya, keď vošli do areálu.
"To určite nie, možno to bol len silnejší záchvat," objal ju Severus okolo pása a bozkal na čelo. No aj on bol trochu znepokojený. Mal pocit, že v niektorých okamihoch ich ani nespoznávala. Zostala taká v noci. Teda po rozhovore s Gellertom. Žeby niečo začula? Alebo vie niečo, čo oni nie?
S hlavami plnými otázok vyšli k hradu, na schodoch sa rozlúčili a pokračovali každý sám do svojej izby, aspoň trochu sa pripraviť na ďalší, hoci trochu voľnejší, týždeň.
Od pondelku sa nedalo nevšimnúť, že sa blížia Vianoce. Na stenách sa zjavovali rôzne ozdobené gule, imelá, vence, na stropoch girlandy, ktoré vyspevovali tie najrôznejšie koledy. Učitelia svoje úsilie, naučiť ešte niečo, napokon vzdali, pretože v triedach čoraz väčšmi narastalo vzrušenie a nik nebol schopný sústrediť sa na výklad profesorov.
Raniya sa spolu so Stéphani a Severusom vybrala uprostred týždňa do Rokwillu na vianočné nákupy. Vybrali krásny rám na fotografie z dubového dreva. Stéphani potom odfotila usmievajúcich sa spoločníkov niekoľkokrát a Severus sa podujal, vyrobiť z toho pohyblivé fotky. Takže darček pre Sally a Elis mali.
V piatok po večeri, sa učiteľský zbor nahrnul do Veľkej siene, aby ju k ďalšiemu dňu vyzdobili. Doprostriedku, za učiteľský stôl, umiestnili obrovitánsky vianočný stromček, plný tých najrôznejších dobrôt a farebných gúľ, ktoré potichu spievali Tichú noc. Do všetkých rohov postavili trochu menšie zasnežené stromy a stoly, vzhľadom k nízkemu počtu prítomných žiakov, usporiadali do tvaru U, ostatné nateraz zmizli.
"Hagrid, ešte to trochu posuňte," prikazovala Minerva Hagridovi, zvierajúcemu obrovský svietnik.
"Doprava...ták." Keď bola konečne spokojná, vytiahla prútik, namierila ním na strop, ozvalo sa zasvišťanie a z "oblohy" sa sypalo množstvo malých vločiek a farebných hviezd.
"Nádherné, jednoducho nádherné," zvolal Albus od dverí a s rukami roztiahnutými, akoby chcel celú miestnosť objať, vošiel dnu.
"Minerva, máte skutočne cit pre krásu," usmeje sa na profesorku McGonagallovú, ktorá sa mierne začervená.
"Tak, hor sa do postelí. Top budú študenti zajtra pozerať!"
A študenti veru pozerali. Po trochách sa trúsili do Veľkej siene a nadšene obzerali výzdobu.
Raniya sa prebudila na nadšený jasot. Otvorila jedno oko a vedľa seba videla Zitu ako sa prehrabuje vo svojej kope darčekov. V rukách držala malú sovičku. Stéphani na svojej posteli len prevrátila očami a tiež sa nahla k svojej kôpke.
"Pre Merlinove gate. Spite ešte," zafrfle Ranyia a stiahne si vankúš na hlavu. O chvíľu na ňu dopadne druhý. A ďalší. Začne sa vankúšová vojna. Keď sa obe priateľky vybláznia, nevšímajúc si Zitine poznámky "správate sa ako deti," púšťajú sa do odbaľovania darčekov.
"Och," vytisne Raniya zo seba. Na viac sa nezmôže. Práve otvorila jeden maličký balíček a do dlane jej vypadla strieborná polovička srdiečka na retiazke a k nej aj lístok.
Želám Ti tie najkrajšie Vianoce. Posielam Ti polovicu svojho srdca. Druhú si nechám, aby sme vedeli, že k sebe patríme.
S láskou
Severus.
"Hm," uznanlivo prikyvuje Stéphani, keď Raniya zdvihne hlavu a v očiach sa jej perlia slzy dojatia. "Kto by to bol do neho povedal?!"
Raniya pohladí srdiečko a hneď si ho aj pripína na krk. Zita závistlivo naťahuje krk, aby videla ten úžasný dar. Ostatné darčeky už boli obyčajnejšie ako teplý sveter a rukavice, kniha o dobrodružnej ceste, kde rozkvitla láska od Stéphani. Raniya sa rozosmeje.
"Čo je? Pripomína ti to niečo?" nevinne sa opýta jej kamarátka, no aj ona sa začne smiať. Ona si zas od svojej priateľky našla náušnice, ktoré jej po založení na uši, šepkajú komplimenty.
Ešte pudingové šatôčky a nejakú píšťalku od Sally a Elis. Po porozbaľovaní všetkých darov sa chytia popod pazuchy a svorne vykročia von. Raniyu hreje na prsiach srdce na retiazke a nevie sa dočkať Severusovej reakcie na jej darček.
Na prahu Veľkej siene zastali, aby sa pokochali krásnou výzdobou, zrakom prebehli po prítomných a vybrali sa k stolu. Keď dosýta naplnili svoje žalúdky, prišiel Severus s jemným úsmevom na perách. Keď zočil Raniyu, úsmev sa mu ešte viac pretiahol. To už študenti museli skonštatovať, že so Snapom sa niečo deje, lebo úsmev na jeho perách bol doteraz taký nepredstaviteľný ako to, že by Voldemort začal nábožne oslavovať Vianoce.
Raniya si všimla začudované pohľady ostatných, tak len sklopila zrak.
"Nepôjdeme do soviarne?" opýta sa Stéphani a tak po chvíli odchádzajú, aby napísali rodičom poďakovania za darčeky a dopoludnie strávia listovaním v Raniynej novej knihe, ktorá vyzerá nesmierne zaujímavá.
Okolo 13:30 sa ozve mohutný hlas Dumbledora, oznamujúci, že o 15:00 sa koná vo Veľkej sieni banket, na ktorý sú všetci srdečne pozvaní.
Vchádzajú do Veľkej siene. Všade prítmie, v ovzduší poletujú mihotavé svetlá sviečok, za stolom je vystavané pódium.
"Vitajte, poďte si k nám prisadnúť, menovky máte na stole," privíta ich Albus, v habite farby nočnej oblohy.
Zasadací poriadok im vôbec nebolo treba, posledné voľné miesta sú vedľa Severusa.
"Až po tebe," uškrnie sa Stéphani a tak si Raniya sadá vedľa Severusa. Okamžite pocíti vibrácie šťastia, že je tak blízko muža, ktorého tak neskonale miluje. Takmer celú večeru medzi nimi preskakovali iskry pri náhodných dotykoch a Raniya musela vynaložiť všetku námahu na to, aby Severusa pred všetkými nepobozkala. Najmä, keď cítila to sálavé teplo, ktoré vyžaroval. Stôl sa prehýbal pod mäsami, tortami, zemiakmi, palacinkami, zákuskami, džbánmi s tekvicovým džúsom, horúcou čokoládou. vínom i ohnivou whisky. V túto noc bolo všetko dovolené.
Keď sa všetci najedli do popuku a pozbierali všetky darčeky, čo im popadali do lona (Raniya dostala všehľad, špiónoskop, knihu), Albus vstal a oznámil.
"Dámy a páni, vítam medzi nami skupinu KISS!"
Pódium ožiarilo svetlo, zahalila hmla a o chvíľu sa už miestnosťou niesli clivé tóny romantickej piesne.
"Smiem prosiť?" usmial sa Albus na Minervu a už sa zvŕtali na parkete. Severus sa usmial na Raniyu, podišiel k nej bližšie a objal ju. Spoločne začali tancovať, tisnúť sa k sebe. Chvíľu sa zdalo, že Jake chce podísť k nim, no napokon zamieril k nejakej šiestačke z Bystrohlavu. Stéphani sa divoko a úplne mimo rytmu natriasala s Hagridom.
Severus sa pomaly otáčal so svojou študentkou okolo svojej osi, nežne jej hladil chrbát, vdychoval vôňu jej vlasov. Zaboril do nich nos a túžil, aby táto noc nikdy neskončila. Trochu sa odtiahol, pozrel na Raniyu, ktorá k nemu zodvihla svoje zelené oči, nahol sa k nej a začal ju nežne bozkávať na ústa. Nechcel myslieť na ostatných, aj tak bola tma. Po pár bozkoch a tónoch, zaznela rýchla pieseň a tak sa od seba odtrhli a tancovali akýsi šialený tanec vo štvorici spolu s Hagridom a Stéphani.
Vystriedali mnoho tancov rýchlych, pomalých, trhaných, skackaných až sa napokon rozhodli ovlažiť si trochu pery tekvicovým džúsom.
Potom Severu navrhol:"Čo takto prechádzka po okolí?"
Raniya to odsúhlasila a tak sa nikým nepozorovaní vytratili von. Všimol si to len Hagrid.
Okolie hrade je osvetlené mesačným svitom a pocukrované okolie sa trblietavo leskne. Dvojica sa v objatí prechádza po okraji zakázaného lesa, sneh im vŕzga pod nohami.
"Severus?"
Severus zastane.
"Chcem sa ti poďakovať za ten nádherný darček," vytiahne retiazku. "Nikdy som nič také nedostala."
Severus siahne pod svoj habit tiež a vo svetle mesiaca sa zjaví druhá polovica srdca. Spojí ich.
"Navždy spolu," šepne jej horúcim dychom do tváre. "Nech budete kdekoľvek, tieto srdcia nám budú vždy pripomínať našu lásku. Nič krajšie ma v živote ešte nestretlo ako si ty. Si pre mňa všetko. A ďakujem ti. Bez teba by som bol ničím. Len polovica. No s tebou som celý. A tiež ďakujem za obraz. Ten vodopád je nádherný. Pripomína mi ten náš v Dessireé Artemis. Pri ktorom budeme obaja raz bývať." Slovo obaja medzi nimi zarezonovalo.
"Raniya, milujem ťa," šepol Severus a priblížil sa k Raniyinej tvári. Na tvár im začali dopadať maličké chladivé vločky. Raniya sa rozžiarila ako slnko a jej pery vyriekli len dve slová.
"Milujem ťa."
Naklonila sa ešte viac k nemu a ich pery sa streli. Najprv v nevinnej puse, potom postupne viac. Severus jej bozkával hornú peru, jazykom skúmal vnútro úst, ohnivými bozkami zasypal celú tvár. Striedala sa nežnosť s vášňou. Severus postupoval ďalej, bozkával jej nežne krk, jemne prechádzal prstami po chrbte, po bokoch, stískal ju v náručí akoby sa bál, že mu ujde a stratí sa v lese ako splašená srnka. Postúpil k priehlbinke na krku, vdychoval jej vôňu a ďakoval nebesiam, že mu Raniyu priviali do cesty. Mapoval jej krk bozkami, až kým Ranyia túžobne nevzdychla. Vtedy sa vrátil k jej rozhorúčeným perám, pritisol k sebe tak tesne, až cítil ako prudko jej bije srdce pod habitom. Ich srdcia sa spájali v jedno, odovzdávali sa jeden druhému. Severus práve spustil ruku k Raniyinej dlani a bozkával ju na ušný lalôčik, keď sa z diaľky ozvali výkriky a hneď nato pás zeleného a modrého svetla. Výkriky silneli.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár