"Čo sa deje?"
"Netuším," pokrúti Severus hlavou, "no určite nič dobré. Mali by sme to ísť zistiť."
Náhlivým krokom sa blížia k areálu, kde sa skutočne odohráva niečo zlé. Plány lorda Voldemorta sa konečne naplnili, ministerstvo padlo do jeho moci a on konečne môže uskutočniť to, čo si zaumienil. A to- ovládnuť Rokfort a spraviť z neho školu čiernej mágie, zlikvidovať Albusa Dumbledora, aby mu nik nestál v ceste a on sa stal najmocnejším čarodejníkom na svete.
V areáli stojí skupina profesorov a každý páli na nejakého smrťožrúta kliatby. Hoci sú nepriatelia v prevahe, o chvíľu sú už všetci zajatí a pousádzaní na zemi. Severus s Raniyou rýchlo podídu k Albusovi, bielemu od zlosti.
"Pán riaditeľ, čo sa tu deje?"
Albus pozrie na Severusa: "Stalo sa to, čoho sme sa obávali. Lord Voldemort ovládol ministerstvo a teraz vyslal svojich stúpencov sem. Podarilo sa nám ich útok odraziť, no treba urobiť všetky ochranné opatrenia. Minerva, Fillius, zabezpečte to."
Obaja odišli na druhú stranu hradu, Dumbledore si vzal severný roh a Severus s Raniyou sa pustili do práce tiež. Naraz sa zozadu ozval krik, pásy svetla a ohlušujúce ticho. O chvíľu sa dovalila ďalšia vlna smrťožrútov po tom, čo šiesti naraz omráčili Flitwicka.
"Pekný večer prajem," ozvalo sa z tmy. Malfoy. "Ó, vidím, že máte párty. Prečo ste nás nepozvali?"
"Dobrý večer aj tebe, Lucius," ozve sa Albus, "čo ťa k nám privádza?"
"Albus, ideš priamo na vec, to sa mi páči. Temný pán nás posiela. Chce byť milosrdný a preto tu môžu zostať čistokrvné deti, ostatní humusáci preč, inak za seba neručíme."
"Prečo by sme mali opúšťať túto školu? Nám je tu dobre. Prečo si Voldemort nepostaví svoju? Čo je? Vystrašilo ťa meno tvojho pána?" opýta sa pobavene Dumbledore, keď Malfoy pri Voldemortovom mene zasyčí.
"Je to jeho vôľa a tú treba splniť."
"A moja vôľa je zostať tu. Veľmi dobre viem, čo Toma tak priťahuje na tomto hrade, no ja ho v žiadnom prípade neopustím a nedovolím ti ani vraždiť tu."
Vo svite mesiaca vidno, že Malfoyove oči sa zúžili na štrbinky a pery vyslovili: "Tak dobre." Pokynul rukou a vzduch naplnili kliatby.
"Crucio!" namieril na Albusa, no ten mávol rukou a kliatbu odklonil.
"Relaxio!" vyšľahol Luciusovi ohnivý jazyk z prútika, no znovu nič. Albus nebol pre neho rovnocenným protivníkom, preto niet divu, že po Albusovom kúzle letel Malfoy hlavou k múru hradu, kde aj zostal ležať.
"Pán riaditeľ, začuli sme nejaké výkriky," pribehol Severus s Raniyou od lesa, kde vrhali zabezpečovacie kúzla.
"Myslím, Severus, že máme návštevu," mávne Dumbledore rukou smerom k lesu, odkiaľ sa ozýva šuchot lístia. Tú časť bohužiaľ nestihli dupľovane zabezpečiť.
"Smrťožrúti," šepne Raniya skôr pre seba, nikomu netreba hovoriť. Všetci učitelia sa zhŕkli okolo, dokonca aj Flitwick sa už prebral a sú ochotní brániť hrad i žiakov, ktorí sa vystrašene pritískajú na sklá okien a pozorujú blížiace sa nebezpečenstvo. Učitelia im vážne zakázali vychádzať von, nech by sa dialo čokoľvek, jedine v skutočnom ohrození života, pretože majú podozrenie, že sa tam zjaví aj sám lord Voldemort. Stéphani má privreté oči a v duchu odrieka modlitby za svoju najlepšiu kamarátku, ktorá je dolu a hoci je so Severusom, predsa na ňu dýcha pohroma.
Učitelia držia prútiky pred sebou, Severus pritiahne Raniyu k sebe.
"Protego!" vystrelí Minerva do tmy, pretože šuchot zosilnel. O chvíľu sa na tráve ocitnú postavy v kapucniach. Rozpúta sa peklo. Smrťožrúti sa rozpŕchnu po areáli a bombardujú hrad i učiteľov, každého si odchytili dvaja až traja , sú v presile. Raniyi sa priplietol do cesty jeden, ktorý sa jej zdá nesmierne pomstychtivý. Páli na ňu všetky životu nebezpečné kliatby, no Raniya sa na svojej dobrodružnej ceste niečomu priučila a tak mu je takmer rovnocennou partnerkou. Každú kliatbu odrazí pohybom prútika, cíti i počuje smrťožrútovo nahnevané dychčanie. Obloha sa v zábleskoch svetla mení na parket, kde ešte pred chvíľou nerušene tancovali, z farebných hviezd sa vytvára ohňostroj.
Dumbledore už skolil štyroch, využíva chvíľu a priloží prútik k prsteňu, aby privolal Grindelwalda práve vtedy, keď sa im v ušiach ozve vysoký chladný hlas.
"Ešte stále bojujete? Nenechajte sa vysmiať. Lorda Voldemorta a jeho služobníkov nemôžete poraziť," zasmial sa. "Práve k nám prichádzam, nechám vám však ešte chvíľu na rozmyslenie. Učiteľov Rokfortu som mal vždy v úcte, preto nechcem nikomu ublížiť. Máte ešte 15 minút."
Nastalo ohlušujúce ticho. Učitelia v tejto chvíli oľutovali, že sa započúvali do hlasu tvora bez srdca, pretože zatiaľ mohli zničiť všetkých smrťožrútov, ktorí keď začuli hlas svojho pána, pokľakli na kolená a sklonili hlavy. Vyčítali si, že nezasiahli, kým boli nepripravení, pretože teraz sa znovu zo všetkých strán ozývali kliatby a zaklínadlá. Duelanti sa nestíhali uhýbať pred smrteľnými zásahmi.
Raniyin rival sa medzi jednotlivými kliatbami začal smiať. Veď teba ten smiech prejde, pomyslela si Raniya znechutene. Zavrieme ťa do Azkabanu alebo možno rovno do Nurmengardu, tam máme aspoň isté, že strážcovia neprejdú na druhú stranu.
Zo Zakázaného lesa vyšiel výbuch ohnivých plameňov a zrazu priletel Voldemort. Ladne, akoby sedel na neviditeľnom testralovi. Zostúpil na zem a s opovržlivým úškrnom si premeral bojisko.
"Drahý Dumbledore. Hádam si nemyslíte, že ma môžete poraziť?"
"Ach, Tom, to nie. Ja si veľmi dobre uvedomujem svoje možnosti i schopnosti. Obaja vieme, že teba môže zničiť len jedna jediná osoba. Pokrvný príbuzný. Posledný žijúci," vyhlásil Albus pokojne, akoby sedel u neho na návšteve a ponúkal mu keksy.
Voldemort zúžil oči. Albus mu spravil mierny škrt cez rozpočet. Netušil, že o tom vie niekto okrem neho a Grindelwalda. Jeho tajomstvo. Bolo to už tak dávno vyrieknuté. Otrasná veštba. Odkiaľ to zistil Dumbledore? Mohol od Grindelwalda, no počul som, že sa rozkmotrili. Nemôžem predsa dovoliť, aby a nejaký starec zastavil. Po tom všetkom, čo som dosiahol! Nie. Hoci ho ovládalo rozčúlenie, dokonale to zakryl.
"Nemyslím, že by mi niečo hrozilo. No vy ste zostali nejaký nevšímavý. Uniklo vám, že ste priamo pod svojím nosom mali smrťožrúta." Za oboma čarodejníkmi sa ozve šum. Všetci, doteraz hľadiaci so strachom na nevítaného návštevníka, sa začali horúčkovito obzerať a premýšľať, kto sa stal smrťožrútom bez toho, aby to riaditeľ i ostatní zistili.
"Ohó, neviete? Ty si sa nepochválil, Jake Morris? No ani sa veľmi nečudujem, zrejme by ťa neprijali s otvorenou náručou. No aby si si zapamätal, že lorda Voldemorta treba vždy vyzdvihovať, klaňať sa mu, slúžiť.....Crucio!"
Kým sa hocikto stihol spamätať, namieril Voldemort prútik na najbližšiu postavu v kapucni a tá sa začala zvíjať na zemi v smrteľných mukách.
"Dosť!" skríkol Albus. Voldemort prestal a pozrel na Dumbledora.
"Drahému pánu Morrisovi sa vyjasnilo v hlave. Zistil, že len lord Voldemort odmeňuje svojich služobníkov bohato,že len pri mne sa bude mať dobre. Dumbledore, posledným týždňom návštevy Rokvillu ste získali do hradu nepriateľa a ani ste o tom nevedeli."
Voldemort sa začal smiať chladným a šialeným smiechom, z ktorého Raniyi behali zimomriavky po chrbte. Snažila sa pochopiť to, čo im práve povedal. Jej bývalý chlapec ,Jake, sa stal smrťožrútom?Prečo? Čo na tom videl? Nechápala. V premýšľaní ju prerušil ďalší záblesk svetla a priamo medzi nimi sa zjavil Grindelwald. Prítomní zalapali po dychu. Dvaja temní čarodejníci medzi nimi a Dumbledore ešte nič neurobil. Načo čaká?
"Zdravím, Gellert."
"Zdravím, Albus." Pozdravia sa navzájom, akoby teraz mali len obyčajné posedenie pri káve. Voldemort na nich nenávistne zazerá.
"A čo má byť toto? Nejaké rodinné stretnutie?"
"Ó, nie. Len vybavenie si nejakých starých účtov," usmeje sa Albus.
"Tak si teda zmerajme svoje sily," vyštekne Voldemort nenávistne a púšťa sa do súboja s Grindelwaldom. Je to boj na život a na smrť. Kto z koho. Na Dumbledora sa vrhli štyria smrťožrúti, ďalší dvaja odzadu. Akoby to bol signál pre ostatných, ovzdušie sa naplní kliatbami, svetlom a študenti za oknami ani nedýchajú.
Do Raniye znovu doráža jej protivník. Nakoniec to nevydrží.
"Raniya, Raniya, ty ma nespoznávaš?"
Sníme si masku z tváre. Nie, to nemôže byť pravda. Určite. Čo by tu ten robil? Ten má byť ďaleko v zahraničí. Ruka s prútikom jej trochu ochabne, zhrozene pozerá do vysmiatej tváre pekného no odporného človeka. Chrisa.
"Ty?" vypľuje zo seba.
"Áno, ja." sebaisto odpovie Chris a odhaľuje ten jeho známy skvostný chrup.
"Ale, ty máš byť v Južnej Amerike," jachce Raniya. "Upravili sme ti pamäť, použili Imperius...."
Chris sa zasmeje: "Raniya, Raniya, ty si myslíš, že Temný pán nechá niekde trpieť svojho najvernejšieho služobníka? To teda nie. Keď videl, že sa nevraciam, začal ma hľadať. A ako vidíš, našiel ma. Pre Temného pána nie je problém nájsť to, čo potrebuje."
To musí byť omyl. Zlý sen. Raniya dúfala, že Chrisa už nikdy neuvidí. Vtedy jej skomplikoval život. A teraz znova?
Voldemort s Grindelwaldom chodia okolo seba ako nahnevaní kohúti, pália na seba smrteľné kliatby, nenávistne si hľadia do očí. Všetko je len o šikovnosti a rýchlosti, pretože svoje schopnosti si merajú čarodejníci rovnakého cesta. Prastrýko a prasynovec. Dvaja príbuzní, ktorí chceli svoj príbuzenský vzťah pred spoločnosťou utajiť. Chceli slávu pre seba a ich rodiny si kedysi dávno ublížili, hoci Voldemortovi nebolo súdené poznať svojich rodičov. Svojou dychtivosťou a šikovnosťou sa predsa len dopátral k príbuzným. Odvtedy to už veľakrát obaja oľutovali. A potom, jedna veštica vyslovila proroctvo, že Temného pána dokáže zničiť len jeho príbuzný. Voldemort, ktorý bol na svoj vek mimoriadne talentovaný a šikovný, si všetko zistil a úbohú vešticu zabil. No proroctvo už ostalo vypovedané.
Smrťožrútov bolo čoraz viac, znovu a znovu sa alší a ďalší vynárali z lesa a okupovali učˇiteľov, ktorým sa už aj zopár odvážnejších žiakov vydalo na pomoc. Raniya ešte stále nechápavo pozerala na Chrisa, zatiaľ čo v jeho prútiku sa rodila smrteľná kliatba. Severus, bojujúci po jej boku, ich po očku sledoval, aby v prípade nutnosti, mohol Raniyi pomôcť.
"Avada Kedavra."
Zlomok sekundy, ktorý bol Voldemortovi osudným. Maličký okamih, rýchlejšie mávnutie prútikom a Voldemortovi sa v hadích očiach zjaví šok a padá vzad. Po dopade na chrbát sa chvíľu myká a následne sa akoby rozkladá, zem vcucne zvyšky jeho tela do seba. Ozve sa nadšený jasot. Jediný, kto ešte bojuje, sú Raniya s Chrisom a Severus s nejakými dvomi. No v tento deň nie je nikomu súdené tešiť sa. Keď Chris zbadal, že jeho pána zničilo dobre mierené, obyčajné kúzlo, mihla sa mu v očiach dravosť, nenávisť v jeho očiach prepaľovala Raniyu a začal na ňu páliť neodpustiteľné kliatby. Severus sa bránil práve pred jedným smrťožrútom, keď mu druhý kúzlom vyrazil prútik. Smrteľnému zaklínadlu sa vyhol a zbadal ako Chris zdvíha prútik a s vražedným výrazom kričí.
"Avada Kedavra!"
Severus sa z poseldných síl hodí pred Raniyu, ktorá práve odpálila cloniace zaklínadlo na ďalšieho smrťožrúta, aby ju ochránil. Pás zeleného svetla ho udrie do hrude práve vtedy, keď Chrisa zasiahne Avada od Gellerta. Ten nemá zľutovania, no už je neskoro. Behom sekundy zničí posledných protivníkov. Ešte si nevšimol zhrozené pohľdy ostatných, keď sa Severus zvalil k Raniyiným nohám.
"Nie, nie, NIE!" zvreskne Raniya až z neďalekých stromov vyletí zopár vtákov. To nie je možné! Severus Snape, ten neohrozený muž, ktorého tak miluje, nemôže byť mŕtvy! Neexistuje!
"To by si neurobil! To nemôže byť pravda, povedz to, POVEDZ,ŽE TO NIE JE PRAVDA!" vrhne sa k nemohúcemu telu pri jej nohách.
"Severus, Severus!" reve. V tom hlasnom kriku je toľko zúfalstva, že by sa aj kameň zľutoval, no Severus nie. Naďalej nehybne leží, mŕtvo hľadí ku hviezdam. Už sa nevráti.
"SEVERUS, SEVERUS!!!" reve Raniya až kým nezachrípne. Slzy sa jej rinú po tvári, dopadajú na tvár muža, ktorá ešte pred pár minútami dýchala životom. Tečú po perách, ktoré ju ešte pred hodinou vášnivo bozkávali, sľubovali večnú lásku. Raniyu zadúša, nevládze dýchať. Jedine, po čom túži je, aby mohla zomrieť aj ona. Jej život nemá bez neho zmysel. Je len úbohá schránka. Pustá a vyprahnutá.
"Chcem zomrieť s tebou!" vrieska z celých pľúc. "Preklínam ťa Chris! Preklínam chvíľu, kedy si sa narodil! Bodaj by si šiel do horúcich pekiel!!!"
Zúfalý krik všetci nešťastne pozorujú, Severusova srmť všetkých vzala. Tento odvážny muž daroval svoj život anjelovi smrti, aby vykúpil svoju lásku. Obetoval všetko čo mal, len aby ona žila. Nedbal, že tu po sebe zanechá srdcia naplnené zúfalstvom, chuťou zomrieť. Nedbal na to. Teraz tu leží, otvorené oči hľadia mŕtvo a bez žmurknutia k hviezdam, odráža sa v nich mesiac.
Už nikdy sa nepozrie na Raniyu svojimi nežnými čiernymi očami, už nikdy jej nestrhne body. Už nikdy jej nevenuje svoj nádherný úsmev. Nikdy nevstúpi do Veľkej siene a nepočká ju v nejakej vedľajšej triede. Už ju nikdy nepobozká na pery svojimi horúcimi, nikdy jej nešepne ako ju ľúbi. Raniya sa už nedočká jeho dotyku, jeho dlaní na svojom tele. Nikdy nebude počuť Raniya, tým jeho sladko zafarbeným hlasom. Už nikdy neurobí nič dobre ani zle. Svoj posledný deň života prežil plnohodnotne spolu so ženou svojich snov, ktorá ho vyliečila zo všetkej bolesti a sklamania, s ktorou prežil veľa dobrého aj zlého. V poslednej minúte svojho života myslel len na jedno. "Raniya, milujem ťa." Sviečka jeho života je sfúknutá, zapáliť sa nedá.
Raniya plače na zemi, telo sa jej otriasa vo vzlykoch, habit jej sneh premáča, no ona na to nedbá. Je to nepodstatné. Túži len zomrieť, nech necíti tú hroznú bolesť vo svojom srdci, ktorá ju trhá na kúsky, nedovoľuje dýchať. Cíti sa stratená. Zviera Severusovo mŕtve telo, trasie ním, hnev jej prechádza celým telom. Nechal ju samu. Bez jeho lásky, jeho dotykov, jeho pohľadov.
"Sľúbil si mi, že tu budeš so mnou naveky. A ty si ma opustil. Severus, prosím ťa, pre všetko na svete ťa prosím, preber sa, nerob mi to."
Severusove ruky začínajú chladnúť, duša už odišla na druhý svet, tuhne. Vtedy pochopí. Tá pravda sa jej už hodnú chvíľu vyškiera do očí, no nechcela ju brať na vedomie. Je to definitívne. Niet návratu viac späť.
Srdcervúco sa rozplače. Silne zviera Severusove ramená, jej slzy mu padajú do otvorených očí. Vtom niečo zašuchoce pod jeho habitom. Siahne mu trasúcou rukou do vrecka a vytiahne list, na ktorom je napísané RANIYA. Pokrčí ho v dlani a túži sa zbaviť tej hroznej bolesti.
Nejaké jemné ruky ju zdvíhajú zo zeme.
"Musíš si oddýchnuť. Poď. prežila si hrozný šok...," nedopovie Albus, lebo mu skočí do reči.
"Povedala som ti, že vysloviť želanie nahlas sa nevypláca! Bola to chyba!" kričí, chce si pľúca vykričať. Možno tá bolesť v srdci poľaví.
"Raniya, poď. Uškodíš si," nešťastne pozerá na študentku, ktorá sa neustále trasie, zviera mŕtvolu v rukách a plače. Vie, že mu už niet pomoci a jemu samému je to neuveriteľne ľúto, no musí byť silný. Aspoň niekto. Opatrne ju odtrhne od Severusa, vezme do rúk. Teraz potrebuje cítiť ľudské teplo, pochopenie, nie čary. Odnáša ju v náručí do ošetrovne. Za sebou zanecháva učiteľov, utierajúcich si oči, Grindelwalda, tváriaceho sa, akoby mu to bolo ľúto a celý Raniyin život. Všetko, pre čo žila. Všetko, čo pre ňu niečo znamenalo. To, bez čoho jej život nemá zmysel. Severusa Snapa, lásku Raniye Richmondovej.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár