"To snáď nie je pravda!" skríkne Snape. "Čo tu robíte?"
"Ako vidíte, ležím," odvetí Raniya.
Snape si prehrabne vlasy.
"Môžete mi prosím vysvetliť, ako ste sa sem dostali, slečna Richmondová?!" snaží sa trochu zmierniť hlas, no aj tak mu preskakuje od hnevu.
"No.... proste....schytala som zaklínadlo a vy ste šli okolo.Chytila som sa vášho plášťa a chcela vstať. Vy ste sa však vtedy odmiestnili a vzali ma so sebou. Takže teraz sa pekne odmiestnim späť a bude všetko v poriadku."
"Tak to teda nepôjde."
"Čože?!"
"Nie že by, som vás tu chcel násilím držať, po tom skutočne ani len trošku netúžim," povie Severus posmešne, " no vzhľadom sa terajšiu situáciu v hrade, je vám dúfam jasné, že na školu prenikli ľudia Temného pána, preto by bolo viac, než životu nebezpečné vrátiť sa tam.Takže musíte zostať so mnou, či sa vám to páči, alebo nie.To tiež znamená, že budete počúvať všetky moje príkazy, rozumeli ste?"
"Chcem podotknúť jednu vec a to: Nikam s vami nejdem," Raniya si vzdorovito zloží ruky na hrudi a rozhliada sa okolo seba. Les je tmavý, všade samé kamene, sem-tam sa na konárikoch trblietajú strieborné vlasy z chvosta jednorožca. Oboch osvetľuje mesiac na nebi.
"Uvidíme, či si to nerozmyslíte," zašepká Severus pri jej uchu. Raniya sa strhne. Tesne pri jej tvári sa ligocú čierne oči.
"Ja idem," pošteklí ju jeho dych na tvári.
Nikam s ním nejdem. Hľadí za vzďaľujúcim sa Snapom.Ja so Snapom? Prečo sa nesmiem vrátiť?! Fajn, budem tu sedieť a hotovo.
"Baúúúúúú," ozvalo sa spoza nej. Raniya prudko otočila hlavu.Tu sú aj vlkolaci! takmer skríkne.
"Baúúúúúúú."
Tak to teda nie.
"Pán profesor! Pán profesor, čakajte," skríkla Raniya a v zápätí si plesla rukou po ústach. Nemôžem na seba upozorňovať krikom!
Snapa nebolo nikde vidieť.Jeho kroky už dávno stíchli a les sa ponoril do ticha. Kdesi v diaľke zavíja vlkolak, húka sova.
"Toto mi bol čert dlžen. Nemôžte sa premiestniť späť, slečna Richmondová, musíte ma poslúchať, blá blá blá," šomre si nahnevane Raniya a kráča úzkou cestičkou. Mesiac jej osvetľuje cestu, vďaka čomu nemusí použiť svetlo prútika, no aj napriek tomu ho pevne zviera v ruke.
Naraz sa pred ňou zjaví veľký čierny tvor. Raniya zvreskne a namieri na čiernu masu prútik, sťa by to bol meč.
"Ale, ale. Nebodaj ma chcete prekliať," spýta sa z tmy Severus s náznakom pobavenia v hlase.
"Ach, to ste vy. Aj tak neviem, č mám byť tomu rada alebo nie."
"Nebuďte drzá! Ako som už povedal, ešte stále som váš učiteľ. Takže ak už nemáte žiadne pripomienky, mohli by sme ísť ďalej. Značne ma zdržiavate," povedal a vykročil vpred.
"Chcem pripomenúť, že prútik používajte len v života ohrozujúcej situácii, pretože ľudia Temného pána prenikli na Ministerstvo a akékoľvek silnejšie kúzlo zachytia. Ja, teda my," opraví sa a úkosom pozrie na Raniyu, "my nejdeme práve spolupracovať s Temným pánom, takže nebudeme zbytočne upozorňovať na naše konanie.Je to jasné?!"
"Mmmm," zamrmle Ranyia a sykne od bolesti. Počiatočný šok a hnev spôsobili, že zabudla na bodavú bolesť v členku no tá sa teraz vrátila. Na mysli však mala oveľa dôležitejšie veci.
"Môžete mi aspoň naznačiť, kam ideme a prečo, pane?
"Musíme zabrániť Temnému pánovi ovládnuť svet. Už začal, takže treba čo najskôr konať."
"A ako to chcete urobiť? Teda, kto alebo čo ho môže zastaviť?"
"Nič viac vám nepoviem. Mal som to vedieť len ja a pre vašu bezpečnosť to tak aj zostane."
Čo môže Voldemorta zastaviť? dumala v duchu Raniya, keď tu zakopla o kameň. Od bolesti v členku jej vhŕkli slzy.
"Prečo sa nemôžeme premiestniť priamo na miesto?" spýta sa naliehavo.
"Pretože v tomto lese je premiestňovanie zakázané a aj znemožnené. Premiestňovať sa dá len tam, odkiaľ teraz ideme a ďalšie také miesto bude až na konci lesa. Inak sa tu dá len čarovať, čo je aj tak teraz v našom prípade nebezpečné."
Išli už dlho, halúzky im pukali pod nohami, mesiac striedavo zachádzal a vychádzal spoza oblakov a Raniya už nevládala. Naraz sa Snape ozval: " Mali by sme ísť rýchlejšie, čoskoro bude svitať a my sme sa takmer nepohli z miesta."
Pozrel na Raniyu, či rozumela a šiel ďalej. Tu zastavil, zvrtol sa a premeral si ju pohľadom: "Čo vám je?"
"Prečo?" nahodila hneď obranný tón.
"Krívate. Bolí vás noha?" Už len to mi chýbalo. Ďalšie zdržanie.
"Trochu, ale to nič nie je," okamžite povedala.
"To isto. Ukážte, pozriem sa na to," vyhrnul si rukávy.
Raniya hľadela na Severusa. Robí si srandu? On mi chce pomôcť?
"Nepozerajte na mňa tak zhnusene. Nemám žiadne postranné úmysly," takmer sa zasmial. To decko má vážne bujnú fantáziu!
Raniya si pomaly sadla na zem.
"Vyhrňte si trochu habit a vyzujte topánku. No tak, trochu života do toho umierania," zatiahol a tak sa Raniya rýchlo vyzula a natiahla nohu pred seba.
Severus si kľakol pred ňu a chytil ju za členok. Mal prekvapivo teplé a jemné ruky.
"Kde vás to bolí?" dotýkal sa jej pokožky a hľadal to miesto.
"O niečo nižšie," odvetila.Bolo to celkom príjemné, napriek tomu, že to bol Severus.
"Au!" skríkla, keď jej trochu stisol opuchnuté miesto.
"Hm, je to zrejme vykĺbené. Budem vám to musieť napraviť."
"V poriadku." Raniya sa chytila trávy, prsty zaborila do zeme. Nedám na sebe znať ako to bolí.
"Episkey."
Celé vnútro jej na okamih zrevalo od bolesti a hneď na to pocítila slastnú úľavu.
"Ďakujem, už je to úplne v poriadku."
"Nie je zač."
Keď sa okúsila vstať a preniesť váhu tela na napravenú nohu, podlomili sa jej kolená. Severus, ktorý ju zdola pozoroval, v duchu zaúpel: To snáď nie. S tým deckom sú len samé problémy. Najprv sa mi votrie do práce, potom si takmer zlomí členok a teraz to navyše vyzerá tak, že ju budem musieť niesť.
S povzdychom ju zdvihne, podoprie a skacká s ňou cez les.
Pomaly svitá.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár