V bruchu jej zaškvŕka. Pozrie na Severusa, ktorý kráča pred ňou a rozmýšľa, kedy asi mieni zastaviť. Veď išli vkuse celú noc a naposledy jedli......ani si už nepamätá. No je rozhodnutá nesťažovať sa. Aspoň, že ju už tá noha nebolí.
Okolie je celkom pekné, premýšľa Raniya. Tu by sa robil perfektný piknik. Aha, tu pod stromami je miesto obrastené mäkučkým machom. Priam láka, aby som si naň na chvíľku sadla a zdriemla. Potlačí zívnutie. Nespala už dva dni. No Snape bol presvedčený, že musia kráčať, lebo majú pred sebou ešte dlhú cestu a môže sa stať, že sa pre niečo zdržia.
Raniya, zabratá do úvah, takmer vrazila do svojho profesora, ktorý zastal.
"Myslím, že by sme sa mohli na chvíľu zastaviť a zajesť si. Pozrite, tu pod týmito kríkmi rastú jahody. Vidíte?" ukázal na jahody, ktoré mali čierne bodky, " tie sú jedlé, tie s modrými bodkami sú smrteľne jedovaté. Poriadne si ich prezrite, aby ste nikdy ani jednu nezjedli. Môžete nazbierať zopár tých jedlých na raňajky. Ja si trochu natrhám z tých druhých. Možno budem musieť vyrobiť aj nejaké elixíry," povedal Severus, kľakol si na zem a začal opatrne jahody jednu po druhej oberať.
Raniya sa unavene zvalila na zem a prezerala si jahody.
No, toto bude výlet o správnej životospráve, zasmiala sa v duchu a zberala ich do dlaní.
Po chvíli sa ozvala: " Je tu celkom pekne. Kde vlastne sme?"
"V Compiegnenskom lese. A áno je tu pekne, no aj pekné veci skrývajú v sebe mnoho nástrah," pozrel Severus zvláštne na Raniyu.
"Myslím, že to stačí. Na, vezmite si aj tieto čučoriedky," urobil jej kôpky z ovocia, " sú osviežujúce a vodu zatiaľ nemáme."
"Ďakujem." To sa už slastne napchávala zdravými raňajkami. Severus vytiahol spod habitu veľkú čiernu tašku a vložil do nej naoberané jahody.
Po chvíli sa postavil, oprášil si habit a povedal: "Myslím, že by sme mali pokračovať v ceste."
Vykročili.
"A ako viete kadiaľ máme ísť?" spýta sa po nejakom čase Raniya, keď musela preskočiť jamu, potom sa musela vyhnúť veľkej skupinke kríkov a rozšliapla hríb.
"Viem," odvetí Severus krátko a cieľavedome pokračuje v ceste.
Fajn, povie si Raniya a začne si hmkať.
Celé popoludnie zatáčali raz doľava, potom doprava, išli do kopca, potom zas dolu. Potom dlho dolu a znovu hore. Po jednom takom výstupe sa pred nimi vynorila krásna čistinka. Všade kvety všetkých farieb, po pravej ruke sa trblietalo priezračné jazierko, z ktorého raz za čas vykukla ryba. Vo vzduchu bolo cítiť vôňu medu a omamný pohľad uzatvárala breza, ktorá rástla hneď pri jazierku. Tráva bola zelenšia ako kdekoľvek inde. Bolo to, akoby boli v úplne inom svete.
"Tak tu by som chcela zostať navždy," zašepká očarená Raniya a bojuje s túžbou roztancovať sa. Najradšej by výskala, skákala, tancovala.
Aj Severus je vo svojom vnútri očarený. Tu by sa oplatilo byť so ženou mojich snov, vzdychne si slastne v duchu.
"No," snaží sa spamätať, " budem potrebovať nejaké bylinky na vyrobenie niektorých elixírov. Táto oblasť je na ne veľmi bohatá. Nikam nechoďte, rozumiete?"
"Samozrejme. Ak dovolíte, rada by som sa trochu opláchla."
"Prirodzene," uškrnie sa Severus a stráca sa medzi stromami.
"Konečne. Ach, konečne sa môžem umyť," zasmeje sa Raniya šťastne a vyberá si z vlasov sponky. Keď sa pozrela na svoj obraz na hladine jazierka, takmer odpadla. Veď vyzerám ako strašidlo!
Rozpustila si vlasy, namočila ich do jazierka a zmývala všetok prach a špinu, čo sa jej nachytali na vlasy počas cesty lesom. Keď skončila, vysušila si ich koncom habitu. Znovu sa jej leskli a v prstienkoch sa krútili okolo tváre.
"Veď to by som sa mohla aj vykúpať," napadlo Raniyi a skúmavo sa rozhliadla okolo seba.
"Dúfam, že sa tu Snape neskrýva za kríkami," takmer sa zasmiala, lebo si nevedela predstaviť Snapa, ktorý by bol schopný nejakého citu, tobôž nie špionáže.
Slastne sa ponorila do vody a celá sa vydrhla. Kvapky jej hladkali telo a Raniya tu túžila zostať naveky. Bol to úžasný pocit. Po chvíli sa vynorila. Nechala na seba dopadať zlatisté lúče slnka a potom sa takmer neochotne obliekla. Sadla si na trávu a premýšľala, koľko bude Snapovi trvať, kým sa vráti.
Zrazu pocítila na krku niečí pohľad. Otočila sa a chvíľu hľadela do očí nádherného koňa, ktorý stál zopár metrov od jazierka. Bol zlatistohnedej farby a hrivu s chvostom mal oslnivo biele.
"Ty si ale krásny koník. Máš tu aj pána?" prihovorila sa mu Raniya veselo a obzerala sa po majiteľovi.
Kôň hrabal kopytami do zeme a neustále hľadel do Raniyných zelených očí, akoby ju chcel zhypnotizovať. Potom mykol hlavou smerom k svojmu chrbtu.
To vyzerá, akoby chcel, aby som si na ňom zajazdila, pomyslela si Raniya a vyslovila svoju domnienku nahlas. Kôň zaerdžal a poskočil
Dobre, pomyslela si Raniya. Snape mi povedal, že nemám nikam ísť, ale veď sa prebehnem len zopárkrát okolo jazera.
Vysadla zlatistému koňovi na chrbát a zvolala: "Hijó!"
Kôň sa rozbehol a cválal okolo jazierka. Raniyi lietali vlasy okolo hlavy. Zhlboka vdychovala vzduch a tešila sa, ako sa pochváli Stéphani, že jazdila na koni.
Naraz kôň zmení smer a rúti sa priamo do vody.
"Pŕŕŕ, stoj," skríkne Raniya, no kôň na to nedbá, cvála ešte rýchlejšie.
"No tak! Zastav, veď padneme do vody!" kričí a keď ju kôň neposlúcha, chce zoskočiť. Tu s hrôzou zisťuje, že biela jagavá hriva sa jej omotala okolo rúk sťa liany. Trhá, myká sa, snaží sa mu vytrhnúť, no nič nepomáha. Skríkne, no v tom sú už vo vode. Kôň ju ťahá čoraz hlbšie a hlbšie. Raniya sa strhla, vystrčila hlavu nad hladinu, no vzápätí ju hneď stiahne späť. Otvorí oči pod hladinou a zhrozene vyvalí oči na zviera, ktoré pôvodne bolo kôň. Teraz mu z úst vyliezajú čierne červíky, každý má žlté očká, ktoré na ňu lačne hľadia. Kôň sa mení na hada.
Do uší jej udrie pieseň:
"Mňam, mňam, dievčina pekná,
mňam, mňam, večera bude honosná,
ešte chvíľku ťa tu zdržím,
nevzdychneš už nikdy viac.
Tvoje mäsko chutné bude,
len dýchaj, dýchaj, dievča moje!"
Nie! kričí celé Raniyino telo. Mece sa, robí čo môže, aby sa dostala nad vodu, mohla sa nadýchnuť životodarného kyslíka. Zmocňuje sa jej panika. Ach, Jake, láska moja, chcem ťa ešte vidieť! Povedať ti, ako ťa ľúbim! A čo Ruby a Stéphani?! Musím ich ešte vidieť! Mykne sa a na okamih sa zjaví nad hladinou, nadýchne sa a znovu ju stiahne pod vodu. Okolo krku sa jej omotáva had s hrivou. Znemožňuje jej dýchanie, pľúca sa napĺňajú vodou. Už vie, že nastal posledný deň jej života. Zomrie tesne pred dovŕšením 17 narodenín!!
"To už hádam bude stačiť," povie si Severus spokojne pri pohľade na plnú náruč najrôznejších byliniek. "Veľa toho nebudem potrebovať. Stačí mi na otravu krvi a zaceľovanie rán a jaziev."
Kráča späť cestičkou, ktorou prišiel. Príde na čistinku, obzerá sa. Raniye nikde niet. Veď som jej povedal, aby nikam nešla," rozčuľuje sa Severus, kráča bližšie k jazierku. Niečo sa zaleskne v tráve. Raniyin prútik! Kde je? Kam šla bez prútika?!
Zrazu si všimne, ako sa niečo slabučko myká pod hladinou.
"Slečna Richmondová!" zvolá, rozhodí rastlinky po briežku, vytiahne prútik a skáče do vody. Ponorí hlavu a vidí, že dievčina už má sinavú tvár. Obrovitánsky had s belavou hrivou otvára papuľu a chce sa jej zahryznúť priamo do hlavy.
"Relaxio!" z prútika mu vyjde červené svetlo a na hadovom tele sa urobí červený kráter. Had zasyčí, no neveľmi si to všíma, veď priamo pred sebou má takú chutnú maškrtu!
"Relaxio. Expecto patronum!" vrhá Severus zaklínadlá a v duchu narieka, že nemá žiadne laso, ktoré by mohol naň hodiť.
"Expecto patronum!" vrhne ešte raz neverbálne zaklínadlo, had konečne povoľuje zovretie a otáča nahnevanú hlavu k Severusovi. Chystá sa zaútočiť.
"Uväzniť! Padnúť na dno!"
Hada zviažu obrovské liany a klesá na dno. Za ním povieva biela hriva.
Severus schmatne Raniyu za ruku a rýchlo ju vytláča nad hladinu. Pripláva na breh a vyťahuje dievčinu von. Položí ju na chrbát a znepokojene hľadí na jej namodrastú pleť a červený kruh okolo krku.
"Neumieraj. Enervate!" namieri na ňu prútikom. Nič. Skúsi to znova, veď aj tak už čaroval aj silnejšie.
Zúfalo na ňu hľadí. Nič sa nedá robiť, musí to skúsiť po muklovsky.V detstve ho otec prihlásil na kurz prvej pomoci so slovami, že keď je už nanič, nech vie aspoň podať prvú pomoc. Sadne si vedľa nej. 30-krát jej stlačí hrudník, potom priloží ústa na jej a vdýchne do jej pľúc vzduch. Ešte raz. Nič. Skúša to znova. A znova nič. Skúša to štvrtýkrát. Znova masáž srdca a skláňa sa k nej. Priloží svoje pery na jej práve vo chvíli, keď Raniya otvorí oči.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár