Všetko na ňu doľahlo ako balvan. Severus ju dokázal vyprovokovať do nepríčetnosti. Vraj bremeno. Zatne zubami. Vraj bremeno.Ja som sa predsa chcela hneď vrátiť späť, nechcela som ísť s ním. A teraz mi vyhodí na oči ešte aj moje chyby. Mám ho už dosť. A načo sa to tu pred chvíľou hral? Chcel ma pobozkať! Zahrával sa so mnou. Pche! Že Snape a nežný cit. Raniya sa aj cez slzy musela hrozivo zasmiať. Svoje srdce nedám nikomu a bozk tiež. A už vôbec nie človeku, ktorý ani milovať nevie.
Raniya aj naďalej sedí na zemi, hľadí von na hustý lejak a snaží sa upokojiť. Severus chvíľu predýchava Raniyin výbuch. Trochu sa ho dotklo, že ho označila za " arogantného nafúkanca." Drzaňa jedna! No na okamih sa mu však ozvalo svedomie, ktoré mu dohováralo, aby šiel za ňou a ospravedlnil sa jej, zotrel jej slzy z líc, ale nohy nie a nie odtrhnúť od zeme. Premietal si celý rozhovor a znovu sa ho zmocnil pálivý hnev. Spupne si sadol na zem, tvárou k stene, úplne ignorujúc oboch zvyšných ľudí v jaskyni.
Chris, ťahajúc zranenú nohu za sebou, sa priplazil k Raniyi.
" To bolo tvrdé. Hnusné od neho," prihovoril sa jej potichu. Raniya si rýchlo utrela tvár do rukáva.
"Hm."
"Ja by som s ním veru nevydržal. Koľko ste už spolu?"
"Nechodíme spolu," odvrkla Raniya. " A ani ja s ním nemôžem vydržať," zazrela na Severusa. "To ten nevyspytateľný a nespravodlivý osud mi ho privial do cesty. Keby som mohla, tak som niekde úplne inde, s niekým úplne iným." Spomenula si na Ruby a Stéphani. Oči sa jej znova naplnili slzami. Jake záhadne zmizol z jej pamäte.
"Čo keby sme ho tu nechali, nech si sám vybaví čo potrebuje a ty by si šla so mnou, k mojej starej mame. Tá by sa určite potešila," podmanivo sa na ňu usmial.
Severus sa vzadu za nimi prudko nadýchol.
"Nemyslím, že by s vami mala niekam ísť. Je tu so mnou a ja som za ňu zodpovedný. Takže je mi ľúto," vyhlásil a s prekríženými rukami na nich zazeral.
"V tom prípade idem," postavila sa Raniya a pozrela mu rozhodne do očí. "Nemusíte sa báť. Urobte si čo potrebujete, ja vám cestu uvoľním."
"Šľachetné," zatiahol Severus posmešne. " No uvedomte si, že ste moja žiačka, teda ste v mojej moci, aj keď skutočne netúžim zapodievať sa vami."
"V škole! Nie tu, niekde v lese, v divočine!" zvyšovala hlas Raniya.
"Mlčte!"
"Ehm, ehm, myslím, že by ste sa mali obaja upokojiť. Ja sa o ňu postarám," zamiešal sa do toho Chris.
Severus privrel oči a v duchu rátal do desať. Ten jeho pomalý melancholický hlas ho privádza do vývrtky.
"Nechcem vám kaziť plány, no tesne predtým, ako som sa chcel premiestniť k mojej starej mame, Ministerstvo mágie uvalilo na všetky miesta zaklínadlo neodmiestňovania. Takže sa zrejme ešte nachodíte...."
"Neviete kam idem, tak sa mi do toho nestarajte," skočil mu do reči Severus.
"V tom prípade si myslím, že by som mal ísť s vami. Trom nám hrozí menšie nebezpečenstvo."
Severus na neho chvíľu zízal, potom si zhlboka vzdychol a vyhlásil: " Tak v poriadku. Dajte si dohromady tú nohu a o takú hodinku by sme mohli pokračovať v ceste. Viete, ja sa dosť ponáhľam," dodal Severus. Musel pristať, ak má dávať pozor aj na Raniyu.
"Ale samozrejme."
Chrisovi víťazoslávne zasvietili oči, pozrel na Ranyiu a pritisol sa k nej: "Budeme skvelá partia," objal ju okolo drieku. Znovu odhalil rad bielych zubov.
Severus na nich nahnevane pozeral. Pri pohľade na Chrisove ruky, objímajúce Raniyu, mu bolo zle. Veď je to ešte len dieťa! Čo keď jej ublíži?! Na tom Chrisovi mu stále čosi nevonia, no nemôže prísť nato, čo. Znovu si sadol na svoje miesto a začal sa hrabať v taške. Či sa mu to páči, lebo nie, musí dávať pozor aj na Rayniu a teraz ešte aj na Chrisa. V Severusovi bol vždy silno zakorenený cit pre zodpovednosť, ktorý mu teraz dosť prekážal.
Nasledujúcu hodinu si Ranyia s Chrisom vymieňali svoje zážitky. On jej rozprával o svojej starej mame a jej nádhernom domčeku, v ktorom býva, vymaľovanom na bielo, ktorý obklopujú prekrásne popínavé ruže žltej a ružovej farby. Trávnik je tam zelenší než kdekoľvek inde a jeho stará mama pečie tie najlepšie fondány a pirohy na svete. Za domčekom je čarokrásny les. Kto nájde jedno miesto v ňom, premení sa pred ním na obraz jeho najväčšieho sna. No to miesto je ale veľmi ťažké sa nájsť, lebo cestičky v lese sa vždy menia a dovedú človeka zakaždým na úplne iné miesto.
Raniya mu visela na perách, hltala každé jedno jeho slovo. predstavovala si čarovný domček svojej budúcnosti, vôkol behajú jej čiernovlasé deti a z domu vychádza jej manžel.......Chris. Zvláštne. Hoci ho pozná necelé dve hodiny, niečím ju silne, priam fyzicky priťahuje. A ani sa nechce brániť. Túži si položiť hlavu na jeho hruď, ískať mu vo vlasoch, pocítiť jeho pery na svojich. Pri tejto myšlienke ju zaleje rumenec a radšej sklopí oči. No o pár sekúnd ich znovu musí zdvihnúť. Ovládne ju totiž pocit, že ak stratí čo i len sekundu ich očného kontaktu, umrie. Darmo, je to jednoducho láska na prvý pohľad.
Spoločnými silami dali Chrisa do poriadku, nohu mu napravili, aj keď sa medzi rečou sťažoval, že ho stále trochu bolí. Ranu na tvári mu Ranyia zmyla, zostala mu tam len malá čierna jazvička s chrastou. Ani jeden z nich si nevšímal Snapovo nenávistné odfrkovanie kdesi za nimi.
Zrazu sa zdvihol, prešiel bez slova ku vchodu a vyzeral von. Po obroch ani stopy.
"Mohli by sme konečne vyraziť, kým tu nie sú obri."
"Dobre," odvetil Chris, pomohol vstať aj Raniyi a obaja vyšli do neutíchajúceho dažďa. Snape ich nafučane nasledoval.
Prší čoraz silnejšie. Všetci traja sú už celkom premočení. Nevidia ani na krok. Stromy sa ohýbajú v nápore vetra. Konáre kvília vo vzduchu.
"Impervius."
Kúzlo umožní Severusovi lepšie vidieť a pozerá na dvojicu tesne pred sebou. Ozve sa rev. Oblohu križujú blesky, všade to duní. Oblaky sa tlačia dolu, akoby chceli pohltiť všetko živé na zemi.
Znovu niekto zareval. Bolo to bližšie. Severus sa obzeral, no len s ťažkosťami videl ďalej než dva metre pred seba. Zem pod nohami sa im triasla. Zrazu tesne pred Chrisa dopadol strom.
"Vezmime si z neho tie veľké listy, poslúžia nám ako dáždniky," navrhla Raniya. Obaja muži ju nasledujú a vytrhávajú obrovské listy z konárov. Nasadia si ich na hlavu a kráčajú ďalej.
Pred nimi sa zjaví obrovský kopec oranžovej farby.Všade na ňom rastú trsy kríkov. Celý kopec vyzerá, akoby dýchal. Vrch zreve, Severus tiež: " Pozór, je to obor!"
Obor znovu zreve:" Jéééésť."
Aspoň im to pripomínalo toto slovo. Všetci sa rozbehnú naľavo, kľukatou cestičkou. Obor kráča za nimi, rukami sa nahnevane rozháňa a káca stromy. Jeden strom vytrhne sťa by to bolo pierko a hodí po nich. Ozve sa zasvišťanie. Severus sa obzrie a zbadá letiaci strom.
"Skočte naľavo,letí na nás strom!" skríkne z celej sily, aby ho obaja v tom hukote dažďa počuli.
"Čo robíš, ty idiot!" zreve na Chrisa a srdce mu zamrie.
Nahlas predsa povedal, že majú ísť naľavo, no Chris jasne strhol Ranyiu napravo, priamo pod dopadajúci strom. Severus rýchlym pohybom vytiahol prútik spod habitu, namieril na padajúci strom a v poslednej chvíli ho nechal vybuchnúť. Na chvíľu ich obklopil oblak prachu, no po stratení tých malých čiastočiek, sa tesne pred Chrisovou tvárou zjavila Snapova, celá biela od zlosti.
"Tebe úplne šibe! Si hluchý?! Chcel si ju zabiť!!!! Čo nedávaš pozor! Jasne som predsa zakričal, že máte ísť vľavo. Prečo si ju stiahol vpravo?!" prskal sliny na všetky strany.
Chris pre ním trochu cúvol, aby ho neopľul.
"Neviem, čo po mne vrieskaš. Pomýlil som sa, prečo by som ju chcel zabiť? Čo by som z toho mal, nevieš?! V tej rýchlosti som si pomýlil strany, tak tu láskavo po mne nerev!"
"Urobil si to náročky. Videl som to !" Severusovi od zlosti vyleteli z prútika ohnivé iskry.
"Si paranoidný, vidíš to, čo nie je. Vymýšľaš si."
"Crucio!"
Chrisa zrazila sila Snapovej kliatby z nôh. Zvíja sa na zemi. Prútik mu vypadol z ruky.
"Dosť, dosť, prestaňte! Zastavte to, pane!" kričí Ranyia, ktorá sa doteraz, trochu otrasená, len pozerala a postaví sa pred Severusa.
"Veď vám povedal, že to nechcel. Prosím vás, zastavte to!"
Prosby zostali nevyslyšané.
"Perficus Totalum," zasiahne šialene sa tváriaceho Severusa.
"Finite Incantatem."
Necháva Snapa Snapom a pribehne k zadýchanému Chrisovi.
"Je to obyčajný zbabelec. Keby ma nebol zastihol nepripraveného, je už mŕtvy," zasyčí Chris, tvár má znetvorenú hnevom. "Ja mu ukážem," zdvíha sa zo zeme, oči priam prepaľujú Severusovu ležiacu postavu.
"Nikto tu nebude nikomu nič vracať," rozhodne Raniya, strčí do Chrisa a odkľaje Severusa.
"Pôjdeme ďalej, ponáhľame sa, nie?"
Vykročila.
"To si už v živote nedovoľujte, Richmondová," zrúkol Severus a rozbehol sa za ňou.
"Ako sa opovažujete, preklínať ma? Ešte raz to skúsite! Zachránil som vám život! Zas a znova! Ste zaslepená. Len preto, že sa vám páči, si vôbec nedávate pozor! Mali by ste sa nad svojím konaním zamyslieť. Inak môžete dopadnúť veľmi zle," vyhrážal sa jej.
Raniya povýšenecky pozrela na svojho profesora, pohodila čiernymi vlasmi a bez slova kráčala ďalej Do hája aj s ňou. Okolo Severusa prechádza Chris. Hrozivo sa mu zahľadí do očí. Je v nich niečo, čo sa Severusovi nepáči.
Po pár krokoch zisťujú, že čert nikdy nespí. Všetci traja sa vznesú do vzduchu. Okolo tiel sa im omotá niečo čierne a chlpaté. Nohy im visia vo vzduchu, počuť cvakanie. Ozve sa priškrtený výkrik. Ranyia hľadí do prázdnych čiernych očí. Patria veľkému pavúkovi. Sú to acromantuly.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
hereiam
20. 1.januára 2011 16:32
neznášam pavúku!!!
Napíš svoj komentár