Bola mladá, určite niekde v nútri úspešná, šikovná a krásna...dievča sediace v tmavom kúte s pavučinami nad hlavou a špinavou dlážkou pod sebou. Vyzerala beznádejne, zneužitá a odhodená ako kus starej špinavej handry z vytretej podlahy v neďalekom bare, kúsok od stanice. Sedela v rohu na stoličke, s pohárom červeného vína, opretou cigaretou v popolníku, rukami založenými v lone a tmavej starej zimnej bunde. Typovala by som jej tak 15, ale mala viac... sedela tam schúlená a blonďavé na krátko ostrihané vlasy jej zakrývali tvár... mala tmavé oči, obočie pretrhané z minulého týždňa, špicatý malý nos, úzke pery a prepadnuté lícne kosti. Čo pokazilo a donútilo byť otrokom, takej mladej a z pohľadu nevinnej ženy??...pýtam sa sama seba, pozerám na priateľa sediaceho vedľa mňa a on mi bez zbytočných rečí a pohľadov odvetil: " fet, veľa fetu"... zamýšľam sa nad jeho slovami. Otvorili sa dvere baru a do nich vstúpil vysoký chlap v šiltovke, vlasmi zviazanými do vrkoča a zvedavým hľadavým pohľadom. Našiel ju. Sadol si oproti nej, žiadne slová, žiadne pohľady, sadol si, zapálil cigaretu a tíško, pomaly si ju premeral. Stretli sa im rozšírené zreničky a oči podliate krvou. Čašník prerušil ich tok myšlienok, spýtal sa, či si niečo dá a odišiel preč. Poznali sa, veľmi dlho a nemuseli spolu preklebetiť celý večer. Stačili pohľady. Dievča dopilo pohár vína a zdvihlo sa na odchod. Za ňou sa postavil aj on. Nechala ho otvoriť dvere a po ich zabuchnutí ju schytil a pobozkal. Vyzerala zrazu šťastná, prekvapená a s veľkými otáznikmi v rozžiarených očiach. Vyprevadil ju až k autobusu, pohladil po prepadnutej znetvorenej tvári a povedal: "Milujem ťa" ... ona bola ticho, nastúpila do autobusu ťarbavým krokom, otriasla tenisky od snehu a vypýtala si lístok. Prechádzajúc uličkou neuhla pohľadom na chlapa stojaceho popri autobuse, akoby prikovaného k zemi. Sadla si do zadného radu, oprela nohy o sedačku pred ňou a ďalej bez duše pozerala von z okna. Autobus naštartoval, chalan sa pohol, vytiahol ruky z vreciek športovej bundy a čakal, či mu zakýva. Autobusár zatvoril dvere, uistil sa unaveným pohľadom či všetci cestujúci sedia a dupol na pedál. Stál stále tam, v zime, mraze a hviezdach nad rozjasnenou večernou oblohou osvetlujúcu stanicu. Bez úsmevu a zbytočných pohľadov oprela malú ruku o studené zamrznuté sklo auobusu. Chalan sa pousmial, v očiach mu zasvietil uľavujúci pohľad. Počkal, kým autobus zahne poza stanicu a rozbehol sa do tmavej ulice...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
