z cudzieho okna vidím lepšie svoje som nečistil aj tak mu neverím leziem na rozhľadňu každý krát tŕpnem hore je hmla príde vždy občas sa šplhám do starého stromu rástol tu nemal mal tu byť epitaf vták v ňom vyjedá mu smrť a vďaka tomu robí z neho chrám spomienka ktorá ma živí keď všetci živí zatiahnu rolety. Blog 11 0 0 0 0 Komentuj